Fero podvihol krígeľ piva a prehlásil “Na to, aby som strávil zvyšok života medzi nohami svojej ženy!” A toto mu vyhralo súťaž o najlepší vinš v krčme.Keď sa vrátil domov, pochválil sa manželke Marienke: “Vyhral som súťaž o najlepší vinš večera”Marienka: “Áno? A čímže si to vyhral, čo si povedal?Fero: “Aby som strávil zvyšok života sediac v kostole vedľa mojej ženy!Marienka: “No tak to je veľmi pekné Fero.” Nasledujúci deň, keď stretla na rohu Ferovich kamošov, jeden z nich s úškľabkom zvolal:”Marienka, Fero vyhral včera súťaž o najlepší vinš o tebe”Marienka: “Ó áno , povedal mi to a trochu som aj bola prekvapená. Viete, on tam bol iba dvakrát za posledné štyri roky. Raz tam zaspal, a druhýkrát som ho musela ťahať za uši, aby som ho tam dostala.”
Stroskotajú Američanka, Nemka a Východniarka. Doplávajú na ostrov kde bývajú ľudožrúti, tí ich chytia a najvyšší šaman im hovorí„zajtra mi poviete nejakú vec ktorú nepoznám, keď ju poznať budem tak vás pretiahneme a zožerieme.“ Ráno príde k Američanke a tá hovorí: „raketa“ „ poznám ,pretiahnuť a zožrať.” Potom ide k Nemke, a tá hovorí: „ auto” poznám ,pretiahnuť a zožrať.” Nakoniec ide k Východniarke a tá hovorí : „ Paštekari z Blavi …“ šaman po chvíľke : „ a to je kto?” Východniarka : „ To je presne taká istá sorta ako vy, tiež by len je*ali a žrali .“
Policajt: - Kde si schoval peniaze?
Tlmočník: - Kde si schoval peniaze?
Zlodej: - Nepoviem.
Tlmočník: - Nepovie.
Policajt: - Ak nepovieš, zavrieme ťa na 10 rokov.
Tlmočník: - Ak nepovieš, zavrú ťa na 10 rokov.
Zlodej: - Nepoviem.
Tlmočník: - Nepovie.
Policajt: - Ak nepovieš, zastrelíme ťa.
Tlmočník: - Ak nepovieš, zastrelia ťa.
Zlodej: - Zakopal som ich v kuchyni.
Tlmočník: - Vraj i tak nepovie.
Ráno som vstala, len tak v nočnej košieľke, chcela som si urobiť raňajky a tak som si išla vziať mixér z škatule, čo mám dole v kuchynskej linke. Zohnem sa ,hmatám po nástavci a zrazu cítim bolesť ako sviňa, rýchlo vytiahnem ruku, je celá od krvi… Trafila som stojan s nožmi, nové, ostré, ešte nepoužité…všade krvi ako z vola. Rýchlo sa narovnám, a bác ďalšia rana, samozrejme, že som ne zasunula šuplík, v ktorom som predtým hľadala vanilkový cukor. Cítim, ako mi pramienok krvi steká po čele… letím do kúpeľne, púšťam vodu, hlava sa mi točí, pozriem do zrkadla. Môžem smelo hrať v horore…držím rozrezaný prst pod vodou, druhou si utieram krv z čela, určite mám rozbitú lebku… Ukazovák na ľavej ruke pozdĺžne prerezaný a celkom dosť, laicky usudzujem že to bude chcieť zopár stehov… Stále mám na sebe nočnú košieľku, teraz už celú od krvi. Ruku si omotávam ručníkom, letím do spálne pre čisté tričko … Ako tak utekám malíčkom zakopnem do postele… Asi som si aj trošku cvrkla od tej bolesti … Teraz už neviem čo ma bolí viac, hlava, ruka, alebo malíček na nohe. Zatínam zuby, strhávam košieľku, podprdu si neberiem, aj tak by som ju jednou rukou nezapla. Naťahujem tepláky, to jednou rukou zvládnem. Obujem si šľapky, poliklinika je 5 minút jazdy autom, to dám… Cestu som zvládla, teraz zaparkovať, je dopoludnie, to nikto nie je v práci, rozmýšľam kam rýchlo zaparkovať. Nájdem jediné miesto ktoré je trošku do kopčeka. Konečne zaparkujem, už ledva stojím na nohách. Kabelka, kde mám kabelu …. Aha hodila som ju na zadné sedadlo, keďže sa mi darí, samozrejme, že spadla na zem. Otváram zadné dvere, pravou nohou kľaknem na sedačku, ľavou stojím na zemi pri aute a naťahujem sa pre kabelku… Keď tu zrazu tupá bolesť v ľavej nohe, že som spadla hubou na sedadla. A premietol sa mi môj celý život … Zadné dvere keďže bolo auto do kopca sa pribuchli, sú naozaj ťažké, veľké… A pribuchli mi nohu pod kolenom k prahu auta. Plačem od bolesti. Z posledných síl beriem kabelku… pravá noha opúcha, malíček je ako lopta …hlava sa mi točí, plazím sa na chirurgiu … Nevládzem, tak sa iba zosuniem na lavicu a viac si už nepamätám … Prebrala som sa na lehátku v ordinácii, po tom čo mi zašil prst, hlavu, zasadrovali nohu. Sa ma pán doktor, seriózne vypadajúci päťdesiatnik pýta, čo sa mi stalo, kde ma prepadli, alebo či to bola autonehoda. Červenám sa a začínam mu hovoriť všetko čo sa stalo …Keď som dorozprávala svoj smutný príbeh, otočil sa k oknu a ja som videla ako sa mu chvejú ramená. Som si istá, že neplakal možno plakal, ale určite od smiechu :-))) Bol galantný nechcel sa mi smiať do tváre. Aj sestričke tiekli slzy od smiechu … Prepáčte, ospravedlňujem sa ja viem, že by som nemala. Ale ešte nikdy som nikoho nevidela kto by sa takto sám do*ebal za 15 minút … Vyskákala som do čakárne, volám manželovi, miláčik, príď prosím ťa pre mňa peši na polikliniku, musíš ma odviesť domov. Čakám na chodbe na chirurgii, nepýtaj sa ma na nič, chcem ísť už odtiaľto preč a doma ti všetko poviem. Prišiel manžel a keď ma zbadal tak sa zarazil, na hlave sieťku, čo držala obväz, ruka obviazaná, na nohe sadra. Beží ku mne a pýta sa čo sa mi preboha stalo? Znovu vysvetľujem, aký som mala krásny deň…aj on sa smeje. Kto by sa nesmial ??? Už sa teším, keď budem vyplňovať formulár pre poisťovňu:-))))) Premýšľam, asi napíšem, že ma prepadli:-)),alebo, že to bola autonehoda ?Nebudem predsa za blbca už po tretí krát …
Volá blondínka manželovi na mobil: “Miláčik, ja by som s tebou potrebovala hovoriť.” “No tak čo je?” “No ja som si v obchode kúpila to … ako sa to volá … no puzzle.” “Dobre a čo je s nim?” “Nejde mi to zložiť.” “Prosím ťa, ako to, že tí nejde zložiť puzzle? Na krabici je nejaký obrázok, nie?” “Áno to je.” “A čo je na tom obrázku?” “Sú tam nejaké písmenká, medvedík, mištička je tam a mliečko, lyžička …” “Aha miláčik, to asi nezložíš, to sú Corn flakes.”
„Včera som ťa videla, ako si išla od doktora.“ „No a čo, bolia ma kĺby, ľadviny, nemôžem dýchať, srdce si bije, ako chce, mám cukrovku, zablokovanú chrbticu.“ „Ale tu sme na dedine a videli sme, ako ráno išiel od teba nejaký chlap.“ „Teda, ty si kamarátka? Jedno miesto na tele mám zdravé a ešte aj to mi to závidíš!“
Synáčik z dediny študuje v Prahe na univerzite a minú sa mu peniaze. Premýšľa, ako by ich získal úplne bez námahy a tak zatelefonuje domov: „Otec, predstav si, u nás na škole otvárajú kurz pre psov, kde ich učia hovoriť!”„Nehovor… A čo to obnáša?“, diví sa otec. „No pošli Alíka a 3 tisíc a ja ho nechám zapísať”, kuje železo syn. Alík a peniaze dorazili a mladý je zas na pár mesiacov v pohode. Ale po čase sa minú peniaze a neostáva nič iné ako volať otcovi znovu. “Alík? Ten melie piate cez deviate, to sa už nedá počúvať”, hovorí zvedavému otcovi, “ale predstav si otec, že u nás na fakulte otvárajú kurz, kde učia psov čítať!”. „No teda, keď už Alík hovorí, tak nech vie aj čítať!”, hovorí otec. „Výborne otec, pošli ešte 3 tisíc a ja Alíka prihlásim”, uzatvára syn. Na konci školského roku mladému neostáva nič iné, len prísť domov. Čo teraz? Kedže si nevie poradiť tak Alíka zastrelí. Doma sa otec hneď vypytuje: „Tak kde máš Alíka?“ “Ale otec, predstav si. Dnes ráno si pri raňajkách čítame noviny. Hovorím Alíkovi: ‚tak dnes ideme domov‘. On zloží noviny a hovorí: ‚To som zvedavý či ma otec zase zoberie so sebou, keď pôjde do lesa súložiť so Skálovou‘“. Otec sa začervená a skočí chlapcovi do reči: „Dúfam, že si ho zastrelil, hajzla podvraťáckeho!“. „Si píš, otec“.
Babka si vyberá v banke peniaze a slečna pri okienku jej hovorí:
- Pani, ale zo zadnej strany, tam dolu, sa musíte aj podpísať.
- A čo to tam mám napísať, dcérenka moja ?
- No normálne, tak ako sa podpisujete na listy.
- A babka napísala: "Všetkých vás pozdravujem a bozkávam, vaša babka..."
Vo vlakovom kupé je matka s dcérou, mladík robotník a jeho šéf. Vlak vojde do tunela a je hrozná tma. Vtom sa ozve šupa, facka ako prasa. Vlak vyjde z tunela a šéf si myslí: “Sakra, mladý si obchytkáva tú mladú slečnu a ona ma za to fackuje.” Matka si myslí: “Dobre som svoju dcéru vychovala, tá sa nenechá len tak obchytkávať.” Dcéra si myslí : “Ten mladík je nejaký divný, keď obchytkáva moju mamu a nie mňa, a mama je divná, že sa jej to nepáči.” a mladík si myslí: “Keď bude ďalší tunel, tak mu vrazím ešte raz a poriadne. To že mi nedvihol plat si zapamätá!”
Rómovia sa stážovali ako sa im na Slovensku zle vodí .A tak sa to rozhodol riešiť sám prezident Kiska. Keďže si povedal, že najlepšie bude ak sa pôjde presvedčiť na vlastne oči aká je situácia tak sa vybral do jednej osady a pýta sa obyvateľov .No ako sa Vám darí v živote? Ta znace pan prezident,češko, barz češko,baraki še nam rozľetuju bo su už stare,eľektrika nefunguje a dzeci še muša učic po cme a ani ľubic še nemožeme poradne bo to po cme nebarz dobre.Plin nemame,ta mušime sebe na drevo hodzic a znace jak to zos drevom kuric ,doraz sceny hora kedz še zašpi,dzeci nam nehodza do školi ,bo su furt hore od žimi. Nebojte sa ja to zariadim, všetko sa vybaví aby ste mohli začať žiť plnohodnotný život. Po 2 rokoch sa vráti a Rómovia majú postavené nové paneláky. Skontroloval ich zvnútra, plyn, elektrina, všetko funguje. Tak ako sa Vám darí ,už keď máte postavene tie nové bytovky aj, elektrina, plyn, všetko funguje. No ta dobre pan prezident,hvari vajda.Araňo noľem uľej mne i panovi prezidentovi.Vipili sebe a vajda hvari:ta už lepši co sce nam postavili tote nove šumne baraki ….Araňo noľem uľej mne i panovi prezidentovi.Ta zaš vipili.Plin mame,cepľučko.Noľem Araňo ulej ešči.Ta vipili. Ta znace eľektrika jest,ta še i vecej ľubime,vecej dzeci mame,porodnosc rošňe.Araňo ulej ešči. Dzeci hodza vecej do školi ,bo i ceplo ta poradňe hodza furt, tak i uča še po švetle.Araňo naľej ešči. No a teraz už keď sa máte tak dobre, kedy začnete pracovať? Araňo noľem už neľej ,bo trepe kok*ciny!!!
Muž zomrel a dostal sa do neba. Keď tak stál pre nebeskou bránou, všimol si že za ním je stena plná nástenných hodín. Podišiel k svätému Petrovi a pýta sa: “Svätý Peter čo sú to za hodiny?”, Peter odpovedal: “To sú hodiny klamstva, vždy keď niekto povie lož ručičky na jeho hodinách sa pohnú”. “Uhm, aha..” povedal muž. “Toto sú čie hodiny?”, Pýta sa muž. “tieto patrili Márii Terézii, ako vidíš ručičky sa na jej hodinách ani nepohli”. “A tieto?” pýta sa muž zvedavo. “Tie patrili Abrahamovi Lincolnovi, ručičky sa pohli len dvakrát, a to znamená že zaklamal v živote len dvakrát”, Odpovie Peter. v zápätí sa muž opýta:”A kde sú hodiny Róberta Fica?”. Peter sa uškrnie a vraví: “tie používam ako ventilátor v mojej kancelárii”.
Muž odíde do práce a žena si privedie domov milenca. Jej malý syn príde neočakávane domov, uvidí milenca s matkou a tak sa schová do skrine a sleduje. V tom príde domov aj manžel. Žena vyskočí a bez toho, aby si všimla v skrini svojho syna ukryje tam svojho milenca. V tom sa chlapček ozve:
- Je tu tma, čo?
Muž odpovie:
- To teda je.
Chlapček:
- Mám pri sebe baseballovú loptičku.
Muž:
- To je fakt super.
Chlapček:
- Nechceš ho kúpiť?
Muž:
- Nie díky!
Chlapček:
- Vonku je môj otec.
Muž:
- Tak za koľko?
Chlapček:
- 250 eur.
Za pár dní sa situácia opakuje.
Chlapček:
- Je tu tma, čo?
Muž:
- To teda je.
Chlapček:
- Mám tu baseballovú rukavicu.
Muž, ktorý už vie o čo ide sa pýta:
- Tak za koľko?
Chlapček:
- 750 eur.
Pár dní na to otec hovorí svojmu synovi:
- Zober si svoju baseballovú rukavicu, poď von a zachytáme si.
Chlapček na to:
- Nemôžem, predal som loptičku aj rukavicu.
Otec udivene:
- A za koľko si to predal?
Chlapček:
- Za 1000 eur.
Otec:
- To je príšerné, ako môžeš takto okrádať svojich kamarátov. To je mnohonásobne viac, ako to stojí. Pôjdeš do kostola a vyspovedáš sa!
Keď prídu do kostola, strčí otec svojho syna do spovednice a zavrie dvere.
Chlapček:
- Je tu tma, čo?
Kňaz:
- Ani tu mi nedáš pokoj!!!!
Príde chlapík do Francúzskej reštaurácie a zrúbe sa tam francúzskym koňakom ako motyka. Keď je už naozaj na mol, príde k nemu čašník s účtom. Chlapík:- A be-be-rete aj pperly? – Samozrejme pane. – T-tak mi prineste, tri-tri-trikrát ustrice a držšte mi p-palce.
Mníška cestuje vo vlaku, keď do kupé pristúpi dáma v nádhernom kožuchu. Mníška sa po chvíľke osmelí a pýta sa: „Prepáčte, ale prosím vás, koľko stál ten krásny kožuch?“ Dáma sa zľahka pousmeje: „jednu noc lásky…“O niečo neskôr si dáma dá dole kožuch a objaví sa nádherný briliantový náhrdelník. Mníška, zvedavá, zase nevydrží pokušenie, ktoré jej boh prichystal sa spýta aj na jeho cenu.„Dve noci lásky…“ odpovie dáma.Potom si dá dole rukavice a na ruke sa objaví decentný, ale nádherný prsteň. Mníška sa zase pýta: „ Toto boli tri noci lásky, však?“Dáma ticho prikývla…. Večer, mníška rozjíma vo svojej izbe, keď sa ozve zaklopanie. Mníška sa zamyslí a hovorí smerom k zavretým dverám: „Viete čo, otče?! Choďte do frasa s tými svojimi karamelkami!“
