Muž zomrel a keď si to uvedomil, videl ako Boh kráča k nemu s kufrom v ruke. " je čas ísť, môj syn," Boh povedal. Prekvapený muž odpovedal: " teraz? Tak skoro? Mám veľa plánov..."
" je mi to ľúto, ale je čas ísť." " čo nesieš v tom kufri?"
Boh odpovedal, " všetko čo patrí tebe." " máš na mysli moje oblečenie,moje peniaze?" " tie nikdy neboli tvoje, patria na zem."
" takže sú to moje spomienky?" hádal muž ďalej. Boh odpovedal:
" tie nikdy neboli tvoje,v skutočnosti to patrí k času."" takže moje schopnosti a skúsenosti?" " bol sú len výsledkom okolností,nie tvoje." " moja rodina a priatelia?" " je mi to ľúto,ale tiež ti nepatria".
" ani moja žena a syn?"" nie, patrili tvojmu srdcu."
" A čo moje telo?"
" patrí k prachu."
" A duša?"
" tá, patrí mne."
Ten muž vzal kufor od Boha a otvoril ho.
Videl, že kufor bol úplne prázdny.
S slzách sa muž spýtal: " nikdy som nič nemal?"
Boh mu povedal: "
všetko, čo si kedy mal, bol tvoj život.
Každý okamih tvojho života bol len tvoj."
A z toho dôvodu priatelia žime, kým sme tu.
To,čo si myslíme,že patrí nám,nepatrí nám nič.
Žime teraz. Žime svoj život nezabudnime byť šťastní,
že je to najdôležitejšie zo všetkého majetku
a všetko ostatné, za čo budeš bojovať,
zostane tu po tvojej smrti. Nič si nezoberieme.
Podeľte sa o tieto slová so všetkými
svojími priateľmi vášho života
a žite každú sekundu svojho života s Bohom .
