Učiteľka
Na začiatku školského roka stála triedna učiteľka šiestej triedy pred svojimi bývalými piatakmi. Pozrela sa na všetky deti a povedala si, že ich má všetky rovnako rada. Bolo to klamstvo, lebo v poslednej lavici sedel chlapec, ktorého učiteľka nemala vôbec rada. Zoznámila sa s ním tak, ako s ostatnými žiakmi v minulom roku. Hneď vtedy si všimla, že sa nehraje so spolužiakmi, že má špinavé oblečenie a je cítiť, že sa dávno neumýval.V priebehu mesiacov bol jej vzťah k žiakovi čím ďalej horší, až to došlo tak ďaleko, že by najradšej všetky jeho práce prečiarkla červenou ceruzkou a dala mu za ne päťku.
Na konci roka ju riaditeľ požiadal napísať hodnotenie na svojich žiakov.Jeho hodnotenie si nechala ako posledné, lebo nenachádzala nič dobré, čo by o ňom napísala. Chcela sa inšpirovať jeho bývalými hodnoteniami, preto si ich prečítala
Učiteľka, ktorá chlapca viedla v prvej triede , napísala:"Je to prekrásne dieťa so žiarivým úsmevom. Domáce úlohy si robí presne, mať ho v triede je radosťou. V druhej triede o ňom učiteľka napísala: "Vynikajúci žiak, ktorého si vážia jeho kamaráti, má však problém v rodine, jeho matka trpí nevyliečiteľnou chorobou a jeho život je veľmi ťažký. Učiteľka v tretej triede uviedla: "Smrť matky na chlapca veľmi silne doľahla. Snaží sa zo všetkých síl, ale otec o neho nejaví záujem a chlapec na všetko nestačí. Ak nedôjde v rodine k nejakej zmene, jeho ťažký život sa odzrkadlí aj v učení.
V štvrtej triede učiteľka napísala: "Chlapec si neplní svoje povinnosti, neučí sa, nemá žiadnych kamarátov. Často na hodine usne."
Keď učiteľka dočítala hodnotenia, veľmi sa sama pred sebou zahanbila.
Ešte viac sa cítila previnilo, keď jej chlapec k Vianociam doniesol darček. Bol zabelený do hrubého hnedého papiera a keď ho rozbalila, bol v ňom lacný náramok, ktorému chýbali kamienky a flakón parfému, spotrebovaný do polovice. .
Deti sa z neho začali smiať. Učiteľka smiech zastavila a tak, aby to všetky deti počuli, povedala : "To je ale krásny náramok!" a hneď si ho dala na ruku. Otvorila fľaštičku parfému a niekoľko kvapiek si striekla na zápästie. V ten deň sa chlapec zdržal v triede, pristúpil k učiteľke a povedal jej:: "Dnes voniate krásne, ako moja mamička.."
Po jeho odchode učiteľka dlho plakala. Od tej doby sa žiak zlepšoval v učení zo dňa na deň a za chvíľu patril k najlepším žiakom v triede.
Po čase dostala list od svojho bývalého žiaka, v ktorom jej písal, že skončil strednú školu s výbornými výsledkami a spomína na ňu ako na svoju najlepšiu a najmilšiu učiteľku. Po ďalších piatich rokoch v liste napísal, že skončil univerzitu ako najlepší žiak a stále s láskou spomína na svoju najlepšiu učiteľku, ktorú v živote stretol. Za štyri roky na to dostala ďalší list. Tentokrát jej bývalý žiak napísal, že si zvyšuje vzdelanie doktorandským štúdiom . Aj v tom liste jej napísal, že je najlepšou učiteľkou na svete. Čas plynul.
Od svojho žiaka dostala znovu list, v ktorom jej napísal, že sa stretol s krásnym dievčaťom, s ktorou sa chce oženiť. Jeho otec zomrel pred dvomi rokmi a on by bol rád, ak by na svadbe sedela vedľa neho ako jeho mamička.
Učiteľka s radosťou súhlasila.
V svadobný deň svojho žiaka si zobrala onen náramok, ktorý jej daroval a kúpila si ten istý parfém, aký jej daroval pred rokmi a ktorý mu pripomínal jeho mamičku. Zvítali sa a keď mladý muž zacítil známu vôňu, povedal učiteľke : "Ďakujem Vám, že ste mi verila, že ste mi dali najavo, že ma niekto má rád, že ste ma naučili veriť si a naučili ste ma rozlišovať dobro od zla. Učiteľka mu so slzami v očiach povedala: "Mýliš sa, to ty si ma všetkému naučil. Kým som sa s tebou nezoznámila, nebola som dobrou učiteľkou, nevedela som čo je láska , ty si ma to naučil.
Naučil si ma ako byť spravodlivou, láskavou a srdečnou. To ja som tebe vďačná za všetko, čo som v svojom živote dosiahla.
„Babička, ja nechcem zostarnúť ...“
„Ale no tak, dieťa moje, zostarnúť trvá celý život a ty si chceš nechať ujsť to najkrajšie z tejto premeny?
Veď by to bolo, ako pripravovať sa celé roky na to, že sa staneš prvým tanečníkom najdôležitejšieho baletu na svete a odísť do dôchodku tesne pred svojím debutom.
Tvojím problémom nie je staroba, ale strach, že nedokážeš splniť takú veľkú úlohu."
„Nevidím nič dôležité a predovšetkým krásne v starobe. Moje telo už nebude také pevné, moje vlasy budú belšie, moja tvár bude iná.“
„Never tým, ktorí ti hovoria, že staroba je smutná, plná pesimizmu, nudy, skepsy...
Namiesto toho je to začiatok tvojho života.
Dovtedy si len skúšala.
Potom budeš povolaná, aby si konečne vstúpila na scénu.
Tvoje vrásky, strieborné vlasy, jemnejšia pokožka, tvoje jazvy, širšie boky a vrásky okolo tvojho úsmevu budú nádherným oblečením múdrej ženy, ktorá sa narodila v tvojom vnútri a ktorá by sa nemohla objaviť bez všetkých týchto vzácnych ozdôb života.
So životnou múdrosťou budeš tancovať tie najkrajšie tance.
Urobíš kroky, ktoré si predtým nemohla urobiť."
„Nie som si istá, či chcem tento tanec ..."
„Je len na tebe, dieťa moje, ako sa rozhodneš, či zostaneš nehybná, aby si ľutovala svoju mladosť, či budeš skrývať akékoľvek krásne známky staroby, alebo budeš hrdo tancovať na pódiu života.
V prvom prípade zomrieš stará a smutná.
V druhom prípade tanec spôsobí, že tvoja duša bude vibrovať.
Že nikdy nezomrie.
A bude pokračovať v tanci opojená životom.
Miluj všetky svoje premeny, odtiaľ pochádza tvoja najväčšia sila!"
Jedného dňa sa syn opýtal mamy... "Mama, my sme chudobní alebo bohatí?" Mama: "My sme chudobní...Nechodíme do reštaurácie, ale jedlo máme stále na stole. Nekupujeme veľa hračiek, ale na tvoje narodeniny nikdy nechýbajú. Nechodíme na dovolenky, ale každý večer s atlasom spoznávame krajiny sveta. Nekupujeme veľa oblečenia, ale to tvoje je stále čisté. Nemáš veľa topánok, ale tie čo máš, poznajú veľa ciest..." Chlapec zrazu odpovie: "Mama, mýliš sa... MY SA ĽÚBIME... teda sme bohatí..."
Spomienky na detstvo. Jedol som chleba s masťou, spadol na zem, prach som dal dole a jedol som ďalej. V zime na mne cencúle viseli a bol som zdravý, postieľka nenatretá EKO farbou a ohrýzal som ju bez ujmy na zdraví. Začal som potajme fajčiť otec, mi dal preplesk a neubudlo zo mňa.V škole som robil zle, učiteľ mi dal facku a doma som sa nesťažoval, dostal by som ďalšie. Boli aj pekné chvíle. Stretnutia s rodinou s kámošmi čundre atď.A na takéto detstvo sa nedá zabudnúť. Dnešný mamánkovia to nikdy nepochopia. V prvom rade je biznis čo tam po rodine
*Diplomová práca*
Sedí zajko na pníku a niečo píše. Ide okolo líška a pýta sa ho: - Zajac,
čo to píšeš? - Diplomovú prácu na tému Ako zajace líšky kynožia. - Ale
zajac veď to je úplne naopak. - Nie je! Neveríš, poď sa pozrieť. A zavedie
ju do svojej nory. Von sa však už vráti bez nej.
Na druhý deň ide okolo vlk. - Zajac, čo to píšeš? - Diplomovú prácu na
tému Ako zajace vlkov kynožia. - Ale zajac, veď to je úplne naopak. - Nie
je! Neveríš, poď sa pozrieť. A zavedie ho do svojej nory. Von sa však už
vráti bez neho.
Na tretí deň ide okolo medveď. - Zajac, čo to píšeš? - Diplomovú prácu na
tému Ako zajace medvede kynožia. - Ale zajac, veď to je úplne naopak. - Nie
je! Neveríš, poď sa pozrieť. A zavedie ho do svojej nory. Tam napravo kopa
roztrhaných líšok, naľavo kopa roztrhaných vlkov, vzadu **zopár roztrhaných
medveďov, uprostred veľký lev. A zajac prehovorí: *
- Vidíš, vidíš, medveď, nezáleží na tom, akú diplomovú prácu píšeš, ale
akého máš konzultanta!
Predstav si, že si sa narodil v roku 1900. Keď máš 14 rokov, začína 1. svetová vojna a končí, keď máš 18 rokov s 22 miliónmi mŕtvych.Čoskoro príde globálna pandémia - španielska chrípka, ktorá zabila 50 miliónov ľudí. A ste nažive a máte 20 rokov. Keď máte 29 rokov, prežijete globálnu hospodársku krízu, ktorá sa začala pádom burzy v New Yorku, čo spôsobilo infláciu, nezamestnanosť a hladomor. Keď máš 33 rokov, nacisti sa dostanú k moci. Keď máš 39 rokov, začína druhá svetová vojna a končí keď máš 45 rokov a plus 60 miliónov mŕtvych. Počas holokaustu zomrie 6 miliónov Židov. Akoby celé Slovensko a ešte kúsok. Keď máš 52, začína sa kórejská vojna. Keď máš 64 rokov začina vojna vo Vietname a končí keď máš 75 rokov. Dnes máme všetko pohodlie v novom svete, uprostred novej pandémie. Sťažujeme sa však, pretože musíme používať masky. Sťažujeme sa, pretože musíme zostať v našich domovoch, kde máme jedlo, elektrinu, tečúcu vodu, wifi, dokonca aj Netflix! Nič z toho predtým ľudia nemali. Ľudstvo však prežilo tieto okolnosti a nikdy nestratilo svoju radosť zo života. Malá zmena v našej perspektíve môže viesť k zázrakom. Mali by sme byť vďační za to, že sme nažive. Mali by sme urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme sa navzájom chránili a pomáhali si.
