Dvaja dvojroční chlapci sa rozprávajú:
- Poťuj, včela som našiel na telase plezelvatív...
- Hej, a ťo je to telasa?
Fero vo vlaku na chodbe osloví mladú dievčinu:
”Slečna, mohol by som vám trošku zahryznúť do bradavky?”
”Človeče, čo si to dovoľujete?”
”Slečna, ale každé také jemnučké zahryznutie je hodné 1 000 korún.”
Dievčina zneistie. Tisícka je slušný peniaz za takú maličkosť, tak súhlasí. Idú na WC, dievča si tam rozopne blúzku a Fero ju začne hladkať po prsiach. Jednoducho sa s nimi trochu hrá. Dievčina je netrpezlivá:
”No tak si už zahryznite. Nevidíte, ako mi je trápne?”
”Aj by som si zahryzol, ale nemám na to peniaze.”
Mišo už dlhšie zháňa nejakého pekného zánovného Harleya. Veľmi si vyberá, no raz natrafí na skutočne klasického Harleya v perfektnom stave”To je krásna mašina! Beriem ju! Ale ako sa vám ju podarilo udržať v takom perfektnom stave?” “To je jednoduché.” odvetí predávajúci “Vždy keď začne pršať, okamžite namažem všetky chrómované súčiastky vazelínou. Jednu tubu vám dám. Noste ju stále so sebou a mašina bude vyzerať ako nová.” Doma sa novej motorke poteší aj Mišova frajerka. Chce ho zoznámiť so svojimi rodičmi a tak sa rozhodnú, že zájdu na novej motorke k jej rodičom povečerať.Cestou upozorní Miša:”Miláčik, musím ti niečo o svojich rodičoch povedať.Panuje u nás taký zvyk, že keď večeriame nesmie nikto povedať ani slovo. Kto prvý prehovorí – umýva riad.””To nie je problém.” – odvetí Mišo . Vo vnútri v dome sa však nestačí čudovať. Uprostred obývačky sa váľa veľká kopa špinavého riadu, ešte väčšia v kuchyni a podobne je to vo všetkých miestnostiach. Počas večere, samozrejme, nikto ani necekne. Uprostred jedla dostane frajer nápad. Zdrapí svoju frajerku, vyzlečie ju a rovno pred rodičmi na stole jej to urobí. Nikto nepovie ani slovo. Mišovi sa pozdáva aj frajerkina matka. Teda aj ju chmatne, vyzlečie a pred manželom si to užijú . Nikto ani necekne. Keď sa už večera končí, začne vonku pršať. Frajer vyskočí spoza stola a z vrecka vytiahne vazelínu. Na to sa spoza stola vymrští aj otec rodiny a reve:”No dobre! Dobre! Ja ten riad umyjem…”