Predam auto. Cena je pevna. Kilometre dohodou.
V škole majú malovať, a tak sa pani učiteľka pýta:
- No tak nám povedz Dežko, tvoj ocinko je maliar, ako by si to tu vymaľoval?
Dežinko:
- No tak, sem by som nasral hnedú, sem by som prdol zelenú a tamto by som mrdol modrú.
No tak, to snaď nie je možné, ako to ten Dežko rozpráva:
- Zavolaj mi ocinka do školy.
Učiteľka:
- Pozrite sa, ja som sa vášho syna pýtala, ako by to tu vymaľoval a on mi povedal toto.
- Toto, že vám vážne povedal?
Ocko sa otočí k Dežinkovi a hovorí mu:
- Ty debil, veď by to tu bolo moc tmavé!
Lietadlo je tesne pred pádom. Motory nefungujú. Nešťastie je neodvrátiteľné. Jedna z pasažierok v panike vyskočí zo sedadla a zakričí:”Ak mám zomrieť, tak sa chcem pri tom cítiť ako skutočná žena!” Postŕha zo seba všetko oblečenie a pokračuje:”Je tu nejaký muž, ktorý by mi dal pocítiť, že som stále ženou?”Jeden zo spolucestujúcich pohotovo vyskočí zo sedadla,strhne si košeľu a kričí:”Vyžehli ju!”
Ak žiak v minulosti tvrdil, že krokodíl je ryba, bola to chyba. Dnes to pochopiteľne chyba nie je, ale je to žiakov osobitý vlastný názor, ktorý má právo zastávať. Na učiteľovi je, aby nezranil žiakovi osobnosť či nenarušil jeho sebavedomie. Musí preto vytvoriť ústretovú edukačné atmosféru a na toto tvrdenie nájsť vhodnú interpretáciu. Napr. .: “Správne, Jožko, krokodíl patrí medzi ryby, taktiež medzi obojživelníky. Aj medzi tropický hmyz, skrátka medzi všetkých obyvateľov afrických riek. Patrí medzi nich, pretože spolu s nimi tvoria jednu veľkú šťastnú rodinu, ktorej sa hovorí ekosystém. Ale inak je to plaz, ty debil! “