V Rusku je taká zima, že vrany lietajú v teplákoch.

V Anglicku je taká hmla, že miesto semaforov na križovatke stoja policajti a vykrikujú farby.

V Afrike je tak sucho, že tam kravy doja sušené mlieko.

V Brazílii je tak mokro, že ľudia chodievajú na prechádzky s rybami na vodítku.

Učiteľ sa pýta detí v triede: Čo chceš byť, až vyrastieš, Miško?
- Chcem byť multimilionár, budem členom najdrahších klubov, budem mať najkrajšiu k*rvu, dám jej Ferrari, milión dolárov, byt v Copacabane, sídlo v Paríži, Zlatú Visa kartu a milovať sa s ňou budem trikrát denne.
Učiteľ bol šokovaný, ale napokon pokračuje v lekcii ďalej:  A ty Natalka?
- Chcem byť Miškova k*rva...

Prečo sú spermie v spermobanke také drahé? Lebo je to ručná práca.

Viktória sa chváli kamarátom:

Počúvajte, naučila som kapra žiť na suchu.

Kamaráti sa pýtajú: A ukážeš nám to?

Nemôžem, minulý týždeň spadol do vedra s vodou a utopil sa.

Kamarádka mi poradila dietu:

Vyřadit sladkosti, slané věci a alkohol....

....tak si říkám....je to vůbec kamarádka???!!!

Šla som po ulici, keď ma oslovila poriadne špinavá a zanedbaná bezdomovkyňa, ktorá ma požiadala o pár centov na večeru.

Vybrala som svoju peňaženku, vytiahla 5 € a spýtala som sa:

- Keď Vám dám tieto peniaze, nekúpite si za ne víno namiesto večere?

- Nie, prestala som piť už pred niekoľkými rokmi, - povedala mi bezdomovkyňa.

- Nepoužijete ich na nákupy namiesto toho, aby ste si zabezpečila jedlo? - spýtala som sa.

- Nie, žijem v krabici pri kontajneri, načo by mi boli šaty a svoj čas potrebujem na to, aby som zostala nažive, - odpovedala.

- A nepoužijete ich ani v kaderníctve, hoci by sa vám to fakt zišlo? - spýtala som sa.

- Ste blázon! - odpovedala bezdomovkyňa. - Moje vlasy neboli upravené už 20 rokov.

- Dobre, - povedala som. - Nedám vám tie peniaze a namiesto toho vás s manželom prijmeme dnes na večeru. Bezdomovkyňa bola v šoku.

- A nebude sa váš manžel na vás za to hnevať? Ja viem, že som špinavá a asi odporne zapácham.

Povedala som:

- To je v poriadku. Je dôležité, aby videl, ako vyzerá žena po tom, čo sa vzdá nakupovania, kaderníka a vína.

Záhorák hovorí svojej žene."Očúvaj stará", blížá sa Ti svátky, kupíme sviňu, zabijeme,budú jitrničky,klobáse, krvavnice.Zrazu sa otočí, čapne synovi po papuli, až ten padne zo stoličky.Žena sa ho pýta:"Ná co robíš, šak ti nic nespraviu!"Už ho vidzím debila, jak to žere bez chleba"!

Dve ženy boli 10 rokov v base v jednej cele. Po vypršaní trestu obe prepustili v jeden deň. Než sa rozišli, tak pred bránou väzenia sa ešte dve hodiny rozprávali.

Raz večer si babička s vnukom rozprávala o súčasnom živote: Zrazu sa vnuk opýta babičky: “Babí, koľko vlastne máš rokov?” Babička odpovedá: “Nechaj ma chvíľu premýšľať .. !! Narodila som sa pred televíziou, kopírkou, kontaktnými šošovkami, antikoncepčnými tabletkami. Neboli policajné radary, kreditné karty, laserové lúče. Ešte nevynašli klimatizáciu, ani sušičky, oblečenie sa vypralo a zavesilo na čerstvý vzduch, aby uschlo. Človek nebol na Mesiaci, neexistovali prúdové lietadlá. Vydala som sa za tvojho dedka, žili sme spolu, v každej rodine bola matka a otec. Muži nenosili náušnice. Narodila som sa pred počítačmi, paralelným štúdiom a skupinovú terapiou. Ľudia nechodili na preventívne prehliadky, ale je lekár podľa potreby posielal na krv a moč. Kým som nemala 18 rokov, oslovovala som každého muža ‘Pane’ a ženu ‘Paní’ ,alebo ‘Slečna’. Keď v tom čase žena nastúpila do električky, alebo do autobusu , deti a mladí ľudia sa ponáhľali, aby jej uvoľnili miesto. Ak bola tehotná, sprevádzali ju k sedadlu. Na schodoch sa ženám prenechávala strana pri zábradlí, chlapi nastupovali do výťahu ako prvý. Muži nikdy nezdravili ženu, bez toho, aby pritom vstali, ak v čase, keď vstúpila, sedeli. Chlapi vstávali od stola zakaždým, keď vstala žena, aj keby to bolo len na okamih. Muži nám otvárali dvere a pomáhali pri odkladaní kabátov. Dievčatá znamenali pre svoju rodinu česť. Náš život sa riadil triezvym uvažovaním, úctou k starším ľuďom, správaním podľa zákona, napĺňalo ho plodné spolužitie s ostatnými a zodpovedná sloboda. Učili nás rozlišovať dobré a zlé. Vážny vzťah znamenal, že máme dobré vzťahy s našimi bratmi a sestrami a ďalšími vzdialenými a blízkymi príbuznými a priateľmi. Nepoznali sme bezdrôtové telefóny, nieto mobilné. Nepočúvali sme stereo nahrávky, FM rádio, kazety, CD, DVD, a nemali sme elektronické písacie stroje, počítače, notebooky. Notebook znamenalo zošit … Hodinky sme naťahovali každý deň. Nič nebolo digitálne, ani hodinky, domáce spotrebiče nemali svetelné displeja. Keď už hovoríme o strojoch, neboli ani bankomaty, mikrovlnné rúry, budíky s rádiom. Nehovoriac o video rekordéroch a videokamerách apod. Neexistovali digitálne ani farebné fotografie, len čiernobiele a na ich vyvolanie sa čakalo najmenej tri dni. Made in Kórea či vyrobené v Číne alebo v Thajsku ani neexistovalo. Nepočuli sme o “Pizza”, Mc Donaldovi alebo o instantnej káve. V obchode bolo možné kúpiť niečo za 25 až 50 halierov. Zmrzlina, cestovný lístok, alebo osviežujúci nápoj stál 70 halierov. V mojej dobe bola t r á v a niečím, čo sme K O S I L I, nie fajčili !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Teraz mi povedz, koľko si myslíš, že mám rokov. “” Ach, babí … viac ako 200! “Odpovedal vnuk.” Nie, miláčik, iba šesťdesiat !!!!! ??????? “