Duchovný ponúkol mníške, že ju odvezie.
Keď nastupovala, odhalila na okamih lýtko. Duchovného ten pohľad tak vzrušil, že vzápätí takmer nabúral. Keď vyrovnal riadenie a upokojil sa, položil opatrne mníške ruku na koleno. "Otče, pamätáte na žalm 129 ?"
-opýtala sa s nevinným výrazom mníška.
Duchovný ruku zložil, ale po chvíli mu to nedalo a znovu ju položil mníške na koleno. Mníška sa znovu opýtala:
"Otče, pamätáte na žalm 129 ?"
"Prepáčte sestra, naozaj neviem, čo sa to so mnou dnes deje," mrmlal duchovný.
Keď prišli do konventu, rozlúčili sa a duchovný sa ponáhľal nahliadnuť do Biblie. Nalistoval žalm 129 a číta:
"Pokračujte v hľadaní. Nebojte sa stúpať vyššie.
Nájdete šťastie."
Poučenie:
Ak nemáte vo svojej profesii hlboké znalosti,
môžete prepásť skvelú príležitosť...

Preco nemoze ist Denis Godla do bordelu?
Lebo by tam vsetko chytil.

Sedí dedko pred telkou a hovorí:
"Ale vyrástli ti šmolkovia."
"Dedo, to je Avatar."

Sedí rybár pri vode. Okolo ide chlapík a hneď nadväzuje reč: Tak čo, berú, berú? Hm. Práve som jedného hodil do vody. Vari bol malý? Nie, iba sa hlúpo vypytoval...!

Traja kamaráti idú na výlet .Chcú ušetriť a tak si zaplatia len jednu izbu s manželskou posteľou. Ráno sa zobudia a ten na kraji hovorí: „Mne sa snívalo, že mi niekto hanil vtáka.“ Druhý na kraji hovorí: „Predstav si, mne sa snívalo to isté.“ A ten prostredný hovorí: „Chlapci, vy máte ale divne sny. Mne sa zase snívalo, že som sa lyžoval a mal som strašne krátke palice.“

Moja žena sa rozpráva sama so sebou …
–Moja tiež, lenže o tom nevie . Myslí si totiž, že ja ju počúvam …

Idze chlop na zachod, zavre dzvere, šedne sebe a na dzveroch vidzi
naľepeni plagat holej ženi.
Na cickoch ma napisano veľkima pismenami: "Toto su najkrajše
cicki na švece."
Idze nižej a na bruchu mala napisano menšima pismenami: "Toto je
najkrajše brucho na švece." Dostane še až ku rozkroku a tam
napisano načisto malima pismenami, až še mušel nahnuc:
"Toto je najľepša poloha! Možeš srac!"

Pani učiteľka príde ráno do triedy k prváčikom a vzhľadom na to ,že cez noc prvykrát nasnežilo,opýta sa či by jej niekto vedel zarecitovať básničku o zime. Všetky deti sa prihlásia a odrecitujú,len malý Janko nie.
Pani učiteľka ho vyvolá. Janko sa spočiatku ošíva,ale nakoniec spustí:
"Vonku padá sniežik,
vločka míňa vločku,
a na našej streche ,
kocúr šuká mačku."
Pani učiteľka sa zhrozí a dá na domácu úlohu Jankovi básničku prerobiť a hlavne skrátiť.Na druhý deň Janko príde a odrecituje:
"Vonku padá sneh ,
a ja ho jebem - nech."

Kocúr na streche dvorí mačke. Chodí okolo nej a lichotí jej. Nakoniec jej do uška zašepká: "Umrel by som pre teba..." "A koľkokrát?" pýta sa mačka.