Jeden mladý muž chtěl být kdysi velkým spisovatelem. Když se ho zeptali, co to znamená velký, Odpověděl: "To znamená, že budem psát něco, co bude číst celý svět. Něco, co je přinutí dát najevo emoce, nadávat, smát se, šílet, křičet od zlosti a zoufalství." Nyní píše pro Microsoft chybové hlášky.
Obzvlášť smrtiacou kombináciou (a istou nomináciou na Darwinovú cenu) sú hlupáci a strelné zbrane. Dvaja opilci vo Wisconsine chceli vyskúšať, aké to je, nechať sa postreliť cigaretovým ohorkom. Jeden z nich nabil špaky do pušky a zaistil ich v hlavni nábojmi. Vystrelil z dvoch metrov - jeho priateľ zomrel po zásahu dvoma "ohorkami" do hlavy...
V cirkuse vrcholí hlavné číslo. Krotiteľ strká stoporený úd priamo do krokodílovej tlamy. Potom ho ešte poriadne buchne päsťou po hlave, ale krokodíl iba privrie tlamu a krotiteľovi sa nič nestane. Obecenstvo šalie, má to obrovský úspech. Krotiteľ vyzýva divákov:
- Nájde sa nejaký odvážlivec, ktorý to chce skúsiť?! Odmena je tisíc korún!
Prihlási sa nesmelo jedna z prítomných dám:
- Ja by som to skúsila, ale nesmeli by ste ma tak búchať po hlave.
Na majstrovstvách sveta v zápasení vo voľnom štýle sa do finále prebojoval aj slovenský reprezentant. Jeho súperom bol Rus známy svojim chmatom “praclík”, ktorého ešte nikto neporazil. Tréner radí Slovákovi:
- Drž sa od neho, lebo keď ťa chytí do ‘praclíka’ tak si v háji zelenom.
Hneď v prvom kole, po niekoľkých sekundách chytí Rus Slováka do “praclíka”, všetci už vstávajú a tlieskajú, keď tu zrazu Slovák šmarí Rusa na zem, zvalí ho na lopatky a vyhráva zápas. Všetci sú prekvapení a on nechce povedať ako to dokázal. Tréner mu hovorí v kabíne:
- Tak počúvaj, mohol by si mi to povedať, ako si ho dostal, som predsa tvoj tréner.
On mu hovorí:
- OK. Tak, keď ma už chytil do toho ‘praclíka’, vedel som, že nemám veľkú šancu, tak som sa začal obzerať. Tesne pred svojimi očami som videl gule. Tak som do nich z celej sily zahryzol a to by si sa divil akú silu človek vyvinie, keď sa zahryzne do vlastných gulí.
Príde chlapík do bordelu a pýta sa:
- Mal by som jedno špeciálne želanie. Chcel by som hrozne škaredú a vychudnutú ženu.
Pošlú ho do jednej izby. Chlap vojde dnu a tam čaká hnusná, na kosť vychudnutá žena. Chlap jej vraví:
- Prosím vás, vyzlečte sa do naha a kľaknite si na štyri.
Žena to urobí, muž vybehne von a o chvíľu sa vráti so svojím psom a vraví mu:
- Tak, Rexo, vidíš? Takto budeš vyzerať, keď nebudeš poriadne žrať!
Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
– Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.
Cestujú v jednom kupé mladý muž a mladá žena. Cestujú už dobrú hodinu a mladík si iba číta noviny, ženu si vôbec nevšíma. Nakoniec to ona už nevydrží a vraví:
- Počúvajte! Ja som mladá, vy ste mladý! Ja som celkom príťažlivá! Okrem nás v tomto kupé nikoho niet. Je noc. Vari ma vy nechcete?
Mladík odloží noviny a hovorí:
- Viete, slečna, ja mám takú zásadu. Lepšie je hodinku počkať, ako tri hodiny prehovárať!
Príde raz muž do kaviarne, dá si buchty s tvarohom. Čašník mu ich prinesie, on do nich šťastne zahryzne a hneď v druhej nájde chlp. Zavolá si čašníka: „Ako je možné, že v tých buchtách je chlp?“
„To si nedokážem vysvetliť, asi nejaké nedorozumenie, hneď prinesiem nové…“ V druhej várke, samozrejme nájde chlp zase.
„Tak to je už vrchol, pán vrchný, už druhý chlp, to snáď nie?“
„Panebože, veľmi sa ospravedlňujeme, to sa skutočne ešte nestalo…“ Donesie tretiu dávku a chlp je tam zase. To už ten chlap nevydrží, odstrčí vrchného, ide rovno do kuchyne, aby videl, ako sa tam tie chlpy dostali. Vidí, že kuchár stojí pri pulte, má na ňom rozvaľkané cesto, rozopnuté nohavice a penis položený na ceste…
Chlap na neho chvíľku pozerá a potom vykoktá: „Ježišmária, to nemáte valček?”
Kuchár na to: „Nie, tvaroh.“
