Známý politik přijde do banky a chce si vybrat peníze. Zjistí, že si zapomněl občanku a říká bankovní úřednici: "Vždyť mě určitě znáte, tak mi vydejte ty peníze."

Úřednice odpoví:

"Včera tu byl Karel Gott, neměl u sebe také občanku, tak tady zazpíval a já poznala, že je to on."

Politik řekne: "Ale já nic neumím." 

A paní se zeptá: "Chcete to v pětistovkách?"

Mlady americky par si podal žiadost' na adopciu ruskeho dietata, po niekolkych rokoch im napisali že si môžu prist' vybrat' dieta, že je len male babätko....

tak velmi naradosteni skočia do auta a idu si ho vyzdvihnut' na letisko – na ceste si všimnu tabulu;

“Naučime vas hociaky cudzi jazyk za 6 mesiacov “ 

Tak sa tam zastavia a hned' podaju žiadost' na ruščinu, ako tak už odchadzaju ten chlapik sa ich pyta;

a čo vas tak napadlo sa učit' rusky ?

Viete adoptovali sme si male ruske babätko a tak sme si pomysleli že ked' začne rozpravat' aby sme ho aspon trochu rozumeli....

 Stretnú sa dve kamarátky:

 "Kam ideš Maťka?"

 "Idem navštíviť manžela do nemocnice. Je tam od včera, nejako ho bolelo na hrudi."

 "A dnes už mu je lepšie?"

 "Asi áno, teraz má niečo s pätami."

 "S pätami?"

 "No,keď som tam ráno volala, tak mi povedali, že je na patológii."

Učitel se žáků ptá:

"Děti, co jste včera dělaly?"

Hlásí se Alenka: "Prosím, já jsem si hrála na písku."

"Výborně, Alenko. A když napíšeš na tabuli bez chyby PÍSEK,

dostaneš kousek koláče.

"Alenka se soustředí, napíše PÍSEK, a za chvilku si už pochutnává na velkém slaďoučkém kousku koláče.

Pak se hlásí Pepíček: "Prosím, já jsem si hrál na písku s Alenkou!"

"No to je pěkné, Pepíčku. Teď napiš na tabuli HRA, a když to bude

bez chyby, dostaneš také koláč.

"Pepíček na druhý pokus napíše třesoucí se rukou HRA a už cestou do lavice se zakusuje do koláče.

"A copak jsi dělal ty, Dežíku?", ptá se pan učitel.

"Prosím,chtěl jsem si hrát s Alenkou a Pepíčkem, ale oni po mně házeli kamení!"

"No to se tedy opravdu zachovali nepěkně! Ale když napíšeš bez chyby BEZPRECEDENTNÍ DONEBEVOLAJÍCÍ RASOVÁ DISKRIMINACE ROMSKÉ MENŠINY, dostaneš koláč i ty."

Chlapik chyta ryby a naraz vidi ako velky had sa plazi na kraji brehu smerom k nemu a ma žabu v papuli, tak si pomysli však ma nemôže ukusnut' ked' ma žabu v papuli schmatne ho za krk vyberie mu tu žabu a vravi si sam pre seba... teba si použijem na navnadu … a čo teraz, tento hadisko ma može pokusat' - tak sa načiahol do ruksaku vytiahol z neho borovičku a trocha naleje tomu hadovi do papuli.... a tak ho odhodi do vody....uhodi udicu do vody a čaka... O chvilu zbada toho hada ako mu nesie v papuli dve žaby....

Jano sedi vo vlaku v kupe a oproti nemu krasna žena v minisukni a vždy ked' na nu pozrie troška roztiahne nohy tak si nemôže nevšimnut' že nema nohavičky... Ked' to už urobila niekolko krat a stale viac roztahovala nohy až sa začal potit' …

vy mi pozerate medzi nohy – že ?

Anoooo, prepačte ale neda mi to ….

Nemusite sa ospravedlnovat' ja to rada ukazujem a tak zabavam chlapov … Chcete vidiet' ako vie mrkat'? 

Ano … A naozaj šuška naňho mrkne …. 

chcete vidiet' ako vam pošle pusinku ?

To ma podrž ! Ano … šuška mu pošle pusinku a to je už cely červeny a spoteni....

Podte si sadnut' vedla mňa – ked' vložite do nej dva prsty uvidite čo dokaže !? 

Nehovorte ! Ona vie aj piskat' !? …..

Dežo a Irena ležia v posteli. Irena sa prikloní k Dežovi a takto mu vraví:“Dežinko, povedz mi „“ľúbim ťa zlatko““.
„Ľúbim ťa, zlatko.“
„A teraz mi povedz „“milujem ťa, poklad môj““.
„Milujem ťa, poklad môj.“
„A teraz mi povedz niečo sám od seba.“
„Spi už ty krava!“

Moja milá manželka,určite chápeš, že mám isté potreby, ktoré Ty ako 54-ročná nemôžeš uspokojiť. Som s tebou šťastný a považujem Ťa za dobrú manželku. Ale predsa dúfam, že mi nebudeš mať za zlé, keď sa z tohoto faxu dozvieš, že trávim noc so svojou 18-ročnou sekretárkou Vanesou v hotely Comfort Inn.
 Neznepokojuj sa. Pred polnocou som doma.

Keď sa muž vrátil domov, našiel v kuchyni tento list:

Môj milý manžel,dostala som Tvoj fax a ďakujem Ti za úprimnosť. Pri tejto príležitosti Ti chcem pripomenúť, že 54 rokov si mal pred časom aj Ty. Súčasne Ťa chcem informovať, že v čase keď čítaš tento list, budem s Michalom, mojím učiteľom tenisu, ktorý je rovnako starý ako Tvoja sekretárka, v hotely Fiesta.
 Ako skúsený muž určite vieš, že sa nachádzame v podobnej situácii…
Ale s „malým“ rozdielom: 18-ročnému to ide s 54-ročnou viackrát ako 54-ročnému s 18-ročnou, takže so mnou do rána určite nepočítaj!!! :))

Idú okolo  manažéri z EU, chvíľku ho sledujú a potom si vravia: „Dajme mu takú kosu, ktorá bude ostrá aj na druhej strane, aby mohol kosiť z oboch strán, skôr pokosí ,oddýchne si .“ O mesiac sa idú pozrieť, ako sa dedovi darí. A znova sa rozhodnú jeho prácu zdokonaliť a pomôcť mu . „Zavesme mu na krk hrable, ako bude kosiť, bude aj hrabať.“ O mesiac prídu za ním znova, že ako sa mu darí a ako mu uľahčili život . Len čo ich dedo uvidí, hodí kosu i hrable na zem a uteká do lesa. „Dedo, prečo ste ušli?“ uteká jeden manažér za ním. „Bál som sa, že mi ešte na ch*ja zavesíte lampu a ja budem musieť ťahať aj nočné.“

Predstavte si, že vám každé ráno dá banka na účet osemdesiatšesť tisíc štyristo eur. Musíte len dodržať dve podmienky. Prvá je, že čo ste cez deň neminuli, na konci dňa z účtu zmizne. Nemôžete klamať, nemôžete tú sumu previesť na iný účet, môžete ju iba minúť, ale každé ráno, keď sa zobudíte, máte otvorený nový účet s ďalšími osemdesiatšesť tisíc štyristo eurami na nový deň.

Druhá podmienka je, že banka môže túto „hru“ prerušiť bez varovania; v hociktorú chvíľu vám môže povedať, že je koniec, že účet sa ruší a iný už nebude. Čo urobíte?

Podľa mňa miniete každé euro pre svoje potešenie a na darčeky pre ľudí, ktorých máte radi. Použijete každé euro vlastne na to, aby ste vniesli šťastie do svojho života a do života tých, korí vás obklopujú.

Táto zázračná banka skutočne jestvuje a má ju každý z nás: je to čas. Každé ráno, keď sa zobudíme, dostávame darom od Boha osemdesiatšesť tisíc štyristo sekúnd života na ten deň, a keď večer zaspíme, do druhého dňa si nič neprenesieme.

Čo sme v ten deň nezažili, a neurobili je stratené. Každé ráno sa začína tento zázrak odznova. Platí však aj druhá podmienka: život sa môže hocikedy zastaviť… Tak teda čo spravíme s našimi každodennými osemdesiatšesť tisíc štyristo sekundami? Záleží len a len od nás..