"Žijem celkom normálne a skromne, ako aj iné ženy.
Ráno vstanem, umyjem piču, pripravím Jankovi desiatu, umyjem piču znova a idem na nákupy. Janko ide do vlády.
Hneď ako sa vrátim, umyjem piču, uvarím obed, lebo Janko sa niekedy zastaví na obed doma. Po obede umyjem piču, Janko si dá šlofíka, ta zas umyjem piču. Trocha upracem a zas umyjem piču.
Večer niekedy ideme Z Jankom niekde vonku posedieť, trochu do spoločnosti. Poviem vám, niekedy sa vraciame naozaj veľmi neskoro, že už sa mi nechce ani piču umývať a tak si ideme rovno ľahnúť."
Redaktorka na ňu divne pozerá a po chvíli sa jej potichu opatrne opyta: "Pani, nepreháňate to trošku s tou hygienou? "
Panička sa rozosmeje A vravi:"Ale nie. Nám totu piču večne niekto kreslí na dvere."
Rozpráva Fero kamarátom:
- Žžžil som ja spokojne s bbbratom Mišom. Ale z ničoho nič sme zzzačali chudnúť. Dddoktor mám povedal, aby sme si kúpili kkkozu a pili kkkozie mlieko. Tak sme si tú kkkozu kúpili a zzzačali sme ju každý dddeň z jedného cicku cicať. Cicali sme ju mesiac, cicali dddva, cicali tttri a aj tak sme stále chudli. Prišiel k nám dddoktor a povedal aby sme mu ukázali tú kkkozu. Ked sme mmmu ju ukázali povedal, že to nie je kkkoza, ale že to je cccap. Brata Miša z toho ppporazilo a ja som začal kkkoktať.
Jožo, Paľo a Maroš sa stratili v džungli a natrafili na ľudožrútov.
Kráľ ľudožrútov ich uväznil a povedal im, že by mohli žiť ak prejdú skúškou, ktorá pozostáva z troch úloh.
Prvou úlohou je ísť do lesa a nazbierať desať kusov rovnakého druhu ovocia.
Tak všetci traja išli rôznymi smermi trhať plody.
Paľo sa vrátil a vraví kráľovi:
- Ja som doniesol desať jabĺk.
Kráľ mu hovorí:
- Druhou úlohou je strčiť si ich všetky do zadku bez toho, aby si prejavil akékoľvek pocity zvukom alebo výrazom tváre. Ináč budeš zjedený.
Prvé jablko vošlo, ale pri druhom sa už Paľovi objavil v tvári výraz ukrutnej bolesti, tak ho zjedli.
Maroš sa vrátil s desiatimi čučoriedkami. Kráľ aj jemu vysvetlil druhú úlohu a Maroš si pomyslel, že to bude jednoduché. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, keď už bol pri deviatej čučoriedke, vybuchol od smiechu, a tak bol tiež zabitý.
Následne sa obaja zabití stretnú v nebi a Paľo sa pýta Maroša:
- Prečo si sa začal tak strašne smiať? Veď si už bol tak blízko.
- Nemohol som si pomôcť, keď som videl prichádzať Joža s desiatimi ananásmi.
Rozprávajú sa dvaja kolegovia v práci: „Tak čo Jožo bol si v nemocnici? Ako sa má Ďuro? Je v poriadku?“ Jožo: „Hej,hej bol som, nevráti sa tak skoro domov.“ Mišo: „ To je na tom tak zle ?Rozprával si sa s lekárom?“ Jožo : „ Nie je na tom až tak zle, ale videl som sestričku, ktorá ho ošetruje…“
