Vráti sa mladý lord z Afriky a v prístave ho vyzdvihne Albert.
L: Tak čo nové, Albert?
A: Vôbec nič. Len bohužiaľ zomrel váš starý pes.
L: To je smutné. Ale tak už mal svoje roky.
A: Áno, určite. Navyše odišiel bezbolestne, keď mu trám altánku rozbil hlavu.
L: Trám altánku? Ako sa dostal na hlavu môjho psa?
A: Zrútil sa na neho spolu so zvyškom altánku.
L: A čo k tomu viedlo ??
A: Zrútilo sa na neho ľavé krídlo paláca.
L: Zrútilo sa ľavé krídlo paláca? Čo to spôsobilo?
A: Zrútenie hlavnej budovy pri požiari.
L: Hlavná časť domu vyhorela? Ako?
A: Chytila od pravého krídla paláca.
L: A od čoho vzplanulo?
A: Od závesov, na ktoré vaše matka zvrhla svietnik, keď zomrela.
L: Moja matka je mŕtva? Čo sa jej stalo?
A: Dostala infarkt, keď našla vášho otca obeseného v Modrom salóniku.
L: Čože? Môj otec spáchal samovraždu? Prečo?
A: Pretože zistil, že vaša žena podvádza so záhradníkom.
L: Moja žena, že spí so záhradníkom? Ale veď to nie je nič nové!
A: Však vravím, pane, nič nové...
Mladá, čerstvo vyštudovaná blonďavá psychologička, nastupuje do prvej práce. Stala sa psychologičkou na základnej škole. Hneď od rana behá a hľadá nejaký “problém”. Vyjde na školský dvor, tam vidí skupinku chlapcov, ako sa hrajú. Vtom si všimne jedného, ako stojí …neďaleko, len tak – krok vľavo, potom dva doprava…Psychologička si hovorí: No, to je jasné, introvert, začnem s ním ihneď terapiu a zapojím sa do hry…! Podíde k nemu a milo ho osloví:Čože sa deje zlatíčko…? Prečo sa nehráš s ostatnými a len poskakuješ doľava, doprava. Máš nejaké problémy sa zaradiť k ostatným alebo ťa šikanujú? Zver sa mi, mne môžeš plne dôverovať… A chlapček prekvapene odsekne:” Teta, choďte do pi*e, ja som brankár…
Predstavte si, mama, - ponosuje sa syn, - celú noc som nespal.
- A to už prečo, syn môj?
- Viete, máme dlh tisíc eur na nájomnom a v peňaženke ani cent.
- A čože si nič nepovedal?
- A vy by ste mi dali tisíc eur?
- To nie, ale bola by som ti dala niečo na spanie
Maťo pozval svoju matku na večeru. Počas večere si matka nemohla nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Anka je veľmi pekná. Už dlho mala podozrenie, že Maťo s ňou má vzťah a teraz bola ešte zvedavejšia. Pri jedle preto sledovala ich reakcie, bola zvedavá, či je medzi Maťom a Ankou niečo viac ako len pohľady. Maťo akoby čítal jej myšlienky a povedal: “Ja viem, čo si musíš myslieť, ale môžem ťa ubezpečiť, že Anka a ja sme len spolubývajúci.”
Asi o týždeň neskôr prišla Anka za Maťom a hovorí: “Od tej doby, čo tu bola tvoja matka na večeri, nemôžem nájsť tú krásnu striebornú naberačku na omáčku. Nemyslíš, že ju zobrala? ”
Maťo povedal:” Síce o tom pochybujem, ale pre istotu jej napíšem. ” Tak si sadol a napísal: Milá mamka, ja nehovorím, že si zobrala naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju nezobrala. Faktom však zostáva, že chýba od tej doby, čo si tu bola na večeri. S láskou Maťo. ”
O pár dní neskôr dostal Maťo list od svojej matky a v ňom stálo:
” Drahý synu, ja nehovorím, že, s Ankou spíš a nehovorím ani, že, s Ankou nespíš. Faktom však zostáva, že keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by už dávno našla naberačku na omáčku. S láskou mama. ”
“Vyzlečte sa,” vyzval ju nedočkavo doktor. “Úplne, mladá pani, aj tie nohavičky, prosím.” Mladá žena vyhovela a zostala pred doktorom medicíny stať tak ako ju Boh stvoril. Bola čokoládovo opálená, len tam kde na pláži nosila bikinky, bola jej koža alabastrovo biela. “Ľahnite si,” znova ju vyzval lekár. Keď aj tentoraz nič netušiac krásavica vyhovela, vstúpil pán doktor medzi jej nôžky …, a bez najmenšieho zaváhania vnikol do nej. “Čo to preboha robíte?” vykríkla prekvapená žena. Doktor trošku pritlačil a pokojne povedal: “No nečudujte sa, mladá pani, kam nechodí slnko, tam musí lekár .”
