Príde zajac za doktorom a hovorí: – Horár mi odstrelil guľky. Prišite mi nejaké. Doktor: – Mám len býčie… – To nevadí. Tak mu ich prišije. O niekoľko dni sa stretnú a doktor sa pýta: – Tak ako? – Ale celkom dobré, len ma trochu vynáša v zákrutách.
Príde babka za riaditeľom pohrebného ústavu a prosí ho “Viete náš dedo chcel byť vždy pochovaný v modrom obleku a nie v čiernom, ale ja na to nemám peniaze. Nezariadili by ste to nejako?” Po dlhom prehováraní sa jej ho podarí presvedčiť. Príde deň pohrebu a dedo má modrý oblek. Po pohrebe babka ďakuje riaditeľovi:”A ako ste to vlastne dokázali?” “Ale. Po vás prišla jedna pani, ktorá chcela, aby bol jej manžel pochovaný v čiernom obleku a mal modrý, tak… …tak som im vymenil hlavy.”
Manželka sa v noci prebudila a zistila, že muž nie je vedľa nej v posteli.Obliekla sa a zišla dolu po schodoch. Muž sedel v kuchyni pri stole so šálkou kávy. Zdal sa byť v hlbokej depresii, len zízal do steny. Odchlipol si z kávy a vtom žena zbadala, ako si utiera slzu z oka. – Čo sa deje, miláčik? Prečo si tu dolu v túto nočnú hodinu? – Pamätáš sa, keď sme mali pred 20 rokmi rande a ty si mala len 16? – Áno, pamätám sa. – A pamätáš sa, ako nás tvoj otec prichytil pri milovaní na zadnom sedadle môjho auta? – Áno, pamätám. – A spomínaš si, ako mi vypálil a povedal: “Buď si vezmeš moju dcéru alebo stráviš najbližších 20 rokov v base!”? – Áno, spomínam. Muž si utrel ďalšiu slzu spod oka a vzdychol: – Vieš… dnes by ma pustili..
Sudca : "To je bars bruta zločin. Kejdz chcece , žebi Vam bul trest zmierneni, mušice nam višvetlic motiv svojoho činu." Muž sebe rozhutorel: "Odohralo še to takto. Bivame v panelaku . Na peršom poschodi žije rodzina, ktora ma tri dzeci. Ale tote ich dzeci zostali od prírodi male - od 80 do 90 cm.
Jednoho dňa som prišol domov z roboti a moja žena hutori: "V rodzine našich susedov nie je daco v poriadku. Tie ich dzeci su pravi Pirenejovia. Ja hvarim: "Ne, Ti misliš asi Pigmejov." "Ne", hvari žena "pigmej je látka, ktorú ma človek pod kožu a tvoria še z nej pehi." Ja hvarim: "To je pigment!" Ne" hvari moja žena "pigment je to, na co písali stari Rimania." Ja hvarím: "To je pergamen!" "Ne", hvari moja žena "pergamen je, ked basnik začne daco pisac a potom to nedokonči..."
"Pán sudca, mušice ocenic, že som še ovládol a zamlčal slovo fragment. Sadol som sebe odovzdane do fotella a začal čitac novini. Náhle však prišla ku mne žena s vetu, po ktorej som usudzil, že je zrela do blázinca." Hvari mi: "Milačik, ti nechceš chodic so mnu na francuštinu? mam fasa legionára." Ja hvarim: "Ti mislíš lektora." Ne" hvari moja žena "lektor bol anticki grécki hrdina." Ja hvarim: "To bul Hektor a ten bul z Tróje." "Ne", hvari moja žena, hektor je plošná miera". Ja hvarim: "To je hektár!" "Ne", hvari moja žena, "hektár je nápoj bohov." Ja hvarim: "To je nektár!" "Ne", hvari moja žena, "Nektár je rieka v južnom Nemecku." Ja hvarim: "To je Neckar!"
"A dalej, pán sudca, dalej som to už nevydržal. Vzal som kladivo a ujebal som ju na smrť." Nastala chvila ticha. Potom sudca zdvihol hlavu zos dlani a prednišol ortiel: "Oslobodeni! Ja by som ju zajebal už pri Hektorovi..."
