Babka a dedko sa dožívajú 100 rokov. Príde televízia a moderátorka sa pýta:
- Babka ako ste sa dožili 100 rokov?
- Vieš, ono to bude asi tým, že sexujeme každú noc.
- To bude našich divákov zaujímať, povedzte, ako to prebieha vo Vašom veku.
- Večer si ľahneme s dedkom do postele a dedko: "Jebem aj taký život".
Ja: "Jebem aj takú penziu". A tak niekedy prejebeme aj celú noc.
Potkají se tři mladé slečinky ve výtahu. Sedmiletá se rozhlédne a zvolá:
-„Jé, tady na stěně je jogurt!“
-„To není jogurt, nýbrž mužské sperma,“ opraví ji desetiletá.
Patnáctiletá nabere prstem substanci, ochutná a povídá:
-„Hm, ale nikoho z baráku.“
Dědečku, souložíte ještě s babičkou??
- No to si piš, že jo! Ale bába u toho musí mít nasazenou plynovou masku.?
- A proč??
- Tak za prvé jí to víc sluší, za druhé mi do toho nemůže kecat a za třetí, když jí zacpu filtr, tak sebou hází jak sedmnáctka.
Dvaja policajti našli na chodníku zrkadielko.
"Aha, moja fotka!",zvolá prvý, keď sa doň pozrie.
"Figu, moja fotka!",nedá sa druhý, tiež keď doňho pozrie.
Ide okolo ich náčelník.
"Čo sa tu vadíte a navyše v službe!",zvolá na nich.
"Prosím, my sme našli na chodníku moju fotku.",vraví prvý.
"Nie, to je moja fotka!",vraví druhý.
"Ukážte to sem."
Náčelník im zoberie zrkadielko a pozrie sa doň.
"Idioti, veď to je moja fotka," a zoberie im ho.
Príde domov a od prahu sa chváli žene:
" Predstav si, aký som populárny. Vonku po meste sú moje fotky, jednu našla aj naša hliadka."
"Oci, ukáž mi ju," zvolá dcéra.
"Vyber si ju z tašky."
Dcéra vybrala zrkadielko, pozrela sa doň a zvolala:
"Mama, oco má frajerku!"
"Ukáž to sem,"vezme jej matka zrkadlo z ruku a pozrie sa doň.
"Naozaj a akú škaredú!
Štúr, Hurban a ostatní národovci sa stretli, že uzákonia slovenčinu. Nakoniec sa aj podarilo, všetko prebehlo ako malo, pomaďarčené názvy sa premenovali, i nespisovné sa pospisovnili, až tu sa prihlási z publika jeden ujko a vraví:
"Ešte jeden problém sme nevyriešili páni bratia! Na Považí je jedna obec čo sa volá: Bačov kokot. To je nedôstojné a urážlivé, treba s tým niečo robiť!"
Všetci mu dali za pravdu a dumali ako obec nazvať, ale akosi nikto na nič príznačné a slušné nemohol prísť. Naveľa, naveľa ku večeru sa prihlási sám Štúr a hovorí:
"I pôvodný význam sa zachová, i slušného významu názov dospeje! Ja navrhujem aby sa táto obec volala Pohlavný Úd CHovateľa OViec - skrátene Púchov!"
"Jednou jsem s překvapením sledoval, jak si
jeden velice opálený mladík vzal z regálu u LIDLA do vozíku asi
30 lahví piva. Místo pokladny zamířil k vracečce, která je přímo
v prodejně. Tam zdatně vyndával plné pivní lahve z košíku, a
dával je do vracečky. Ta mu lahve přijala, a vyplivla lístek s
90,- Kč. Mladík nelenil, otočil se a udělal toto ještě 2x.
S údivem jsem sledovala, jak počítá, že dostane za vrácené lahve
s pivem asi 270,- Kč.
Zamířil k pokladně, a nechal si peníze vyplatit. Pokladní si lístky
z vracečky vzala, peníze dala cikánskému spoluobčanovi, a
všichni byli spokojení. Pak že se ekonomika nebude točit.
A my pitomci chodíme do práce ...."