Mladá žena leží na ARE v kóme a sestričky ju umývajú. Keď jej prejdú špongiou pomedzi nohy, prístroje ukážu mierne zlepšenie životných funkcií. Začudujú sa a skúsia ju znova pošúchať medzi nohami. Prístroje začnú znova ukazovať zlepšenie. Potom jedna sestrička hovorí tej druhej: “Počúvaj, čo ju tu my máme čo vzrušovať?! Veď v čakárni sedí jej manžel. Ten jej je povinný v takejto veci pomôcť. Prídu do čakárne a hovoria mu: “Máme pre vás dobrú správu. Prišli sme na spôsob, ako zachrániť vašu ženu. Zistili sme, že by ju z kómy mohol prebrať orálny sex. Ste ochotný to pre ňu urobiť?” Nešťastný muž súhlasí a zamkne sa v izbe svojej ženy. Po desiatich minútach vychádza von, zapína si nohavice a smutne vraví: “Asi sa udusila…”
Čerství mladomanželia sa vrátili zo svadobnej cesty a ubytovali sa v podkroví domu nevestiných rodičov. V noci sa z hornej izby začne ozývať pravidelné vŕzganie. Matka nevesty zobudí manžela lakťom: ”Ferinko, počuješ ich? Poďme aj my…” Starý pán sa otočil, ľahol si na manželku a urobil jej to. Keď už opäť zaspávali, z hora sa opäť ozvalo vŕzganie a žena opäť muža presvedčila, aby sa riadili príkladom mladých. Keď sa to opakovalo tretí raz, starý vyskočil z postele, schmatol metlu a zabúchal na povalu: ”Decká, nechajte to už! Veď ma zabijete!!!”
“Oco, čo to tí dvaja psíkovia robia?” pýta sa syn otca, ktorý ho v rámci správnej výchovy zobral do prírody. Ten evidentne zaskočený rýchlo nájde vysvetlenie: ” No vieš, sučka nechce ísť domov a psík ju presviedča, aby predsa len šla. ” Synovi sa rozsvietia očičká a hovorí: “Aha, je to ako s mamičkou. Ak by sa nebola dobre držala umývadla, ujo poštár by ju určite odniesol na poštu!”
Dedko a babka chodili na cintorín kradnúť z vencov stuhy. Raz ich chytili a predviedli k výsluchu. -Na čo ste, prosím vás, kradli tie stuhy ? – zisťuje vyšetrovateľ. -Sme chudobní a tak sme si s tých stúh šili prádlo. -Ukážte ! – chce to vidieť vyšetrovateľ. Babka si rozopla lajblík a na podprsenke mala nápis: „Spite sladko, púpätká“ ! Dedko si zase musel rozopnúť nohavice a na trenkách mal nápis : „Keby tisíc očí plakalo, ty už nevstaneš…
Lakomý starý advokát leží doma na smrteľnej posteli a v pomätení mysle hovorí žene: – Drahá, zabaľ všetky peniaze, čo som za život zarobil, daj ich do dvoch vriec a vynes hore na povalu. Ja keď budem letieť do neba, tak si tie vrecia cestou zoberiem. Manželka so slzami v očiach vyjde z jeho izby, ale splní svojmu mužovi posledné prianie, všetky peniaze dá do dvoch vriec a vynesie na povalu. Pol roka po advokátovej smrti robí vdova poriadok v dome a narazí na povale na dve vrecia plné peňazí a hovorí si: – Jááj, ten starý blázon! Ja som vedela, že si mal tie vrecia nachystať radšej do pivnice!