Rodičia sa pozerali na televíziu a mama povedala: “Je už neskoro, som unavená, pôjdem spať.” A odišla do kuchyne: – nakrájať rožky na ráno pre decká – opláchla misky od kukurice – vytiahla mäso z mrazaku na zajtrajšiu večeru – skontrolovala, koľko je cukru v cukorničke ku rannej káve – pripravila kávu do kávovaru – utrela zo stola omrvinky – odložila zo stola hru, ktorú decká dohrali – dala na miesto knihu z drezu do police – zaviazala kôš na smetie a založila nový.

Potom zívla, pretiahla sa a prešla do kúpelne: – opláchla pri umývaní umývadlo – odlíčila sa – natrela si krém – pilníkom si upravila nechty – prázdnu rolku od toaletného papiera hodila do kozmetického koša a vymenila za novú – vyrovnala záves zo sprchy, aby vyschol a nevytvárala sa pleseň – cestou z kúpelne zavesila na radiátor dva mokré uteráky – vybrala dopranú bielizeň z práčky.

Cestou do spálne: – zastavila sa pri písacom stole a napísala: kúpiť zubnú pastu – vytiahla učebnicu schovanú pod kreslom – prepla radiátor na temperovanie. Otec skonštatoval: “Myslel som, že ideš spať”. Mama: “Áno, práve idem”. – skontrolovala dvere, či sú zamknuté – nahliadla do detskej a vypla v nej telku – pozbierala ponožky zo zeme a položila ich na kreslo – nastavila si budík – dopísala “pečivo” na papierik k nákupu – dala si do mobilu pripomienku.

V tom okamžiku otec vypol telku a skonštatoval: “Idem teda aj ja”. Uvažuje ešte niekto, prečo ženy žijú dlhšie? Lebo sú naprogramované na dlhý proces! Nemôžu umrieť skôr, pretože majú ešte toľko práce…