Dve nahluchlé osemdesiatročné babky stoja na ulici. Miestny rozhlas hlási: „Vážení občania, dnes o deviatej hodine sa bude očkovať u lekára proti tetanu.“ Jedna babka sa pýta druhej: „Čo to hlásia?“ „Že budú očkovať proti trtkaniu.“ A ona jej na to: „Božena, ja sa ešte nedám…“
Včakárni na pôrodnici čakajú traja budúci oteckovia.Slovák,černoch a Madar.Vtom sa otvoria dvere,objaví sa sestrička s tromi ziapajúcimi batoľatmi v náručí.Prepáčte,ale nejak sa nám to pomiešalo,musíte si ich nejako rozpoznať.Slovák hned vyštartoval a schytil malé černošťa. Ti j**e? Nevidíš že je čierne skríkne čerrnoch a zoberie mu malé. A čo som mal riskovať Madara,hovorí Slovák...
Dobrovoľní a profesionálni ochrancovia prírody pri pozorovaní bratislavskej džungle zistili, že v prostriedkoch MHD sa masovo vyskytujú predtým nevídané živočíšne druhy, patriace do radu primátov a primitivátov.
Prvým z nich je bezdomovec smradľavý (nullodomus foetidus). Podobá sa na človeka vo veku 50 a viac rokov. Vyznačuje sa silným zápachom, často po výkaloch, ktorým odpudzuje ľudí zo svojej blízkosti. Nachádzame ho takmer výhradne na miestach na sedenie. Hoci jeho výskyt nie je obmedzený na
niektorý druh vozidiel, najnebezpečnejší je vo vozidlách s čalúnenými sedadlami, pretože vďaka utajeniu jeho močových stôp na sedadlách nebezpečenstvo pretrváva i po jeho vystúpení alebo vyhodení.
Ďalším je batohovec bezohľadný (sarcinus immodestus). Podobá sa na človeka vo veku 13-25 rokov. Jeho charakteristickým znakom je batoh ľubovoľného rozmeru na jeho chrbte, ktorým zaberá priestor a vráža do okolostojacich. Vyskytuje sa v celom priestore vozidla. Navonok sa mu podobá batohovec
normálny (sarcinus normalis), ktorý však nie je nebezpečný. Jeho batoh má zvyčajne veľké rozmery. Vyskytuje sa na miestach, kde ľuďom nevadí, napríklad na zadnej plošine električiek alebo v kĺboch vozidiel, obrátený zásadne čelom do priestoru vozidla. Naproti tomu batohovec vrtivý (sarcinus
circumagis) je ešte nebezpečnejší, pretože javí známky nepokoja a obracia sa sem a tam, takže frekvencia vrážania batohom do okolostojacich je podstatne vyššia.
Prídverník zanovitý (adianuamus obstinatus) sa od batohovca líši jednak tým, že nemusí (ale môže) mať batoh, jednak svojím rozšírením. Vyskytuje sa výhradne v bezprostrednej blízkosti dverí a zanovito odmieta tento priestor opustiť.
Posledným novopozorovaným druhom je akciovník sivý (remissius caesius). Názov je odvodený od farby srsti na hlave, ktorá však môže byť u samíc kombinovaná s ľubovoľnou inou farbou, a od toho, že za potravou či inými potrebami je schopný putovať cez celé mesto, ak sú čo len o korunu lacnejšie. Vyskytuje sa najmä na miestach na sedenie, ktorých sa razantne dožaduje. V Bratislave či vo svete boli popísané dokonca i prípady fyzického útoku s pomocou dáždnika či barly. Tento druh má dve zaujímavé vlastnosti. Hoci sa jeho jedince zdajú byť slabšie, ba až vetché, snažia sa pretlačiť do vozidla i proti silnému prúdu vystupujúcich. Pozorovaná schopnosť ich pohybu mimo vozidiel je podstatne vyššia, ako vo vozidlách.
Okrem batohovca normálneho sú všetky popísané druhy nositeľmi nebezpečného bacilu, prenášajúceho chorobu zvanú nasranosť. Zatiaľ nie je známa žiadna spoľahlivá metóda boja proti nim.
Žena zos hlopom sebe zrobili vilet do svatej žemi a vžali i švekru. No stalo še neščesce a švekra tam zomrela ta pridu do pohrebnictva a tam im rečuju : “Znace, tak , tu je lepši ju pohovac bo tu to stoji ľem 750 eura. Kebi sce ju sceli brac domu ta to vas vindze oveľo drahši.” žena ľem skuviňa, reve ucira solzi do šurca a hlop na to: “Nee sluhajce me tutak, ja ju radši vežmem domu, bo ešči še tu stane toto co pred dvetišic rokami a švekra stane zos mertvih.”
