Idú Američan, Kanaďan a Slovák ako najlepší lukostrelci na svetovú súťaž. Potom postavia človeka a dajú mu na hlavu jablko. Prvý ide Američan vystrelí a povie:
"I am Villiam Tell."
Ide Kanaďan vystrelí a povie:
"I am Robin Hood."
A nakoniec ide Slovák vystrelí a s radosťou povie:
"I am sorry."
Otec: Synku, prosím tě kup mi kolu.
Syn : Pepsi či Coca Cola ?
Otec: Coca Colu..
Syn: Normální, nebo Light nebo Zero?
Otec: Normální..
Syn: Ve flašce nebo v plechovce?
Otec: Flaška!
Syn: Z flašky připravené nebo plastové?
Otec: Jaj synku tak mi dones vodu.
Syn: Perlivá nebo neperlivá?
Otec: Perlivá !
Syn: Teplá nebo studená?
Otec: Dám ti na zadek!
Syn: Opaskem nebo rukou?
Otec: Ty hlupáku!
Syn: Dobrý nebo zlý ?
Otec: Běž mi z očí!
Syn: Dnes, nebo zítra?
Otec: DNES!!
Syn: Ze zadního vchodu nebo předního?
Otec: Zabiju tě.
Syn: Mečem nebo lopatou?
Otec: Mečem!
Syn : Do hlavy nebo do srdca?
Otec : Ty potkane !
Syn : Bílý nebo černý..?!
Duchovný ponúkol mníške, že ju odvezie.
Keď nastupovala, odhalila na okamih lýtko. Duchovného ten pohľad tak vzrušil, že vzápätí takmer nabúral. Keď vyrovnal riadenie a upokojil sa, položil opatrne mníške ruku na koleno. "Otče, pamätáte na žalm 129 ?"
-opýtala sa s nevinným výrazom mníška.
Duchovný ruku zložil, ale po chvíli mu to nedalo a znovu ju položil mníške na koleno. Mníška sa znovu opýtala:
"Otče, pamätáte na žalm 129 ?"
"Prepáčte sestra, naozaj neviem, čo sa to so mnou dnes deje," mrmlal duchovný.
Keď prišli do konventu, rozlúčili sa a duchovný sa ponáhľal nahliadnuť do Biblie. Nalistoval žalm 129 a číta:
"Pokračujte v hľadaní. Nebojte sa stúpať vyššie.
Nájdete šťastie."
Poučenie:
Ak nemáte vo svojej profesii hlboké znalosti,
môžete prepásť skvelú príležitosť...
Potkají se dva přátelé: "Tak co je nového?"
"Oženil jsem se."
"Gratuluji!"
"Ale manželka je mnohem starší než já."
"Přijmi mou soustrast:"
"Ale vyženil jsem vilku."
"Gratuluji!"
"Bohužel, ta mi shořela."
"Přijmi mou soustrast."
"Spolu s mou ženou."
"Gratuluji..!!!"
Príde Fero neskoro večer domov a zistí, že jeho manželka kúpila novú varechu. Pristúpi k nej, prehne si ju cez koleno, rýchlo jej vyhrnie nočnú košeľu a začne ju silno udierať tou varechou na holý zadok.
“Au, to bolí, auu, prestaň, auuu, hrozne to štípe, aauuuu, prosím už dosť, auuuu,“ narieka a kope nohami do vzduchu drahá polovička, pričom po tvári sa jej od bolesti kotúľajú horúce slzy.
Manžela však neobmäkčí hlasný plač ani červené klobásky s čerstvými modrinami na manželkinom bitom zadočku a na vysvetlenie práve prebiehajúceho poriadneho výprasku dodá:
„ No je toto vôbec normálne? Tak doma neostala ani kvapka alkoholu, ale hlavná vec, že milostivá si nakupuje nový nábytok!“