Nápis na náhrobnom kameni:
Nesmútte, neplačte, ja som vás neopustil, ja som vás len predbehol.
Dvaja mestskí policajti hliadkujú v parku. Zrazu vidia na lavičke sedieť muža, ktorý práve dojedol jablko. Ohryzok zabalil a schoval si ho do vrecka. Policajti sa začudovali, a tak sa ho pýtajú: ”Prosím vás, prečo ste si dali ten ohryzok do vrecka?” Muž si z nich chce vystreliť, a tak vraví: ”Viete, tie jadierka podporujú tvorbu a rast mozgových buniek.” ”Jéj, to je niečo pre nás.” zaradujú sa policajti. ”A nepredali by ste nám ten ohryzok?” Muž súhlasil a vypýtal si zaň 50 korún. Policajti ohryzok kúpili, rýchlo vybrali jadierka, zjedli ich a išli ďalej.
Po chvíli jeden vraví: ”Ty, počúvaj, za 50 korún sme mohli mať aj kilo jabĺk.” Ten druhý na to: ”Vidíš?! Už to začína účinkovať!”
Pepa chodí do večerní školy a teď se vytahuje.
Pepa: "Ty, Franto, víš, kdo to byl Einstein?"
Franta "Nevím."
Pepa: "Bodejť bys věděl, když nechodíš do večerní školy. A víš kdo to byl Hitler?"
Franta: "Nevím."
...Pepa: "Nevíš, protože nechodíš do večerní školy."
To už Frantu dožralo a teď se ptá on: "A ty víš kdo je to Venca Novák?"
Pepa: "Nevím."
Franta: "To je ten, co ti chodí za ženou, když jsi ve večerní škole."
5 dní z denníka začínajúceho nefajčiara
Pondelok:
Tak je to tu. Prestávam fajčiť. Mám zo seba radosť a som na seba pyšný. Rozhodnutie prestať fajčiť je deväťdesiat percent úspechu. Bol som silný fajčiar, veľmi silný. Teraz som silný nefajčiar. Je to jednoduché. Cítim, že to vydržím. Ráno som sa zobudil plný očakávania a nádeje. Hneď som si napísal do svojho denníka (založil som si nefajčiarsky denníček) svoje pocity. Ráno je hneď veselšie. Počujem vtáčiky spievať za oknom. Vidím slniečko, ktoré zalialo celý môj byt a som tak pozitívne rozbehnutý, že som hneď poslal nejaké peniaze na charitu. Teraz si totiž charitu môžem dovoliť, pretože ušetrím na cigaretách. S úsmevom na perách som sa obliekol a vyrazil do práce. Na chodbe som narazil na pani Novotnú. Pani Novotná je zhruba storočná susedka, ktorá si každé ráno sťažuje, že nemohla spať, pretože som mal televíziu zapnutú veľmi nahlas. Súcitne som pani Novotnú pohladil po vlasoch a dal som jej pusinku. Od srdca som sa jej ospravedlnil a dal jej 5 euro, nech si za to niečo kúpi. V práci som všetkým oznámil, že som teraz silný nefajčiar a vyčítal som všetkým, ktorí ešte stále fajčia. Priznám sa, že po obede som mal chuť na cigaretu, tak som si zašiel kúpiť nikotínovú náplasť a nikotínové žuvačky. Stále som ale plný nadšenia a optimizmu. Večer som mal nezvyčajný hlad, tak som zjedol celú hlávku kapusty, nalepil si nikotínovú náplasť a išiel spať.
Utorok:
Ráno som sa prebudil mierne rozladený. Mal som sen, že som fajčil. Tieto myšlienky musím ihneď zavrhnúť . Radšej som si nalepil ešte jednu nikotínovú náplasť. Navyše som dlho nemohol zaspať a celkom som sa potil. Dnes je nič moc ráno. Do nefajčiarskeho denníka som si napísal, že začína ísť do tuhého. Vonku za oknom stále spievajú tí vtáci. No, dneska sa to veľmi nehodí. Celkom ma to rozptyľuje. Aj to slniečko, čo mi svieti do bytu, svieti na môj vkus veľmi silno. Obliekol som sa a vyrazil do práce. Na chodbe samozrejme opäť pani Nováková hučí, že som mal televíziu veľmi nahlas. V rýchlosti som jej povedal: “sorry ” a letel som do práce. V práci ma všetci z nejakého dôvodu rozčuľovali. Nedokážem si to vysvetliť. Navyše som mal stále chuť na cigaretu. Skúsil som tu nikotínovú žuvačku. Hrôza. Je to hnus a zatočila sa mi po tom hlava a chuť na cigaretu mám stále. Vzal som si teda druhú, okamžite som sa povracal. Paráda. Doma som mal zase hlad ako prasa. Kapustu som už nemal, tak som zjedol tri pizze, čo som mal v mrazničke a išiel som skoro spať.
Streda:
Vôbec som nespal. Celú noc som sa potil a podľa mňa som mal aj halucinácie, pretože neverím tomu, že som mal v byte dinosaura v klobúku. Do nefajčiarskeho denníka som nič nenapísal, pretože sa mi chveje ruka a nemôžem písať. Tie debilné vtáky vonku tú hubu jednoducho nezatvoria a to slniečko, čo mi svieti do bytu, už ma začína poriadne vytáčať. Dal by som si cigaretu, ale namiesto toho si dávam hnusný horúci čaj a ďalšiu nikotínovú náplasť. Podľa mňa sú tie náplasti na hovno. Pred pani Novákovou, ktorá ma chcela zase zložiť , že som mal televíziu veľmi nahlas, som radšej bez slov utiekol. V práci som dal kolegovi facku. Neviem prečo. Jednoducho ma vytáčal už len tým, ako vyzerá. Potom som sa mu samozrejme ospravedlnil. Po práci som doma žuval všetky nikotínové žuvačky naraz a pár hodín som bol z toho úplne mimo.Prebudil som sa až večer. Mal som hrozný hlad. Zjedol som celý bochník chleba. Chuť na cigaretu som tým nezahnal, tak som išiel spať.
Štvrtok:
Takže celú noc som nespal. Perfektné. Buď som sa potil, alebo som bol na záchode, lebo som mal brutálnu hnačku. Niekedy nad ránom došiel toaletný papier, tak som musel používať časť svojho nefajčiarskeho denníku. Na raňajky som zjedol niekoľko nikotínových náplastí. Potom som si vzal vzduchovku a pol hodiny strieľal po tých sprostých vtákoch s jediným cieľom. Vyhubiť ich. Vyhubiť ich všetky. Áno a kvôli tomu slniečku, čo mi stále pálilo do bytu, som si zatĺkol okná doskami. Znechutene som sa obliekol a vyrazil do práce. Na chodbe bola zase ona. Tá stará zoschnutá ropucha pani Nováková, ktorá si opäť sťažovala na hluk. Prezradil som jej, že je krava a že čoskoro zomrie a nahnevane som odišiel do práce. V práci som strávil pol dňa na záchode, kde som chvíľu plakal a chvíľu sa pokúšal vyfajčiť držiak na toaletný papier. Ešte než som odišiel z práce, som rozbil hubu kolegovi. Len tak, lebo sa mi chcelo. Asi ma vyhodia. Po práci som sa zastavil pre dvadsať škatuliek nikotínových náplastí na večer. Doma som chvíľku relaxoval, mlátil hlavou do steny a potom som vylízal starý popolník, čo som mal na balkóne. Uistil som sa, že sa nikto nepozerá a s chuťou som zjedol aj vajgel, ktorý som mal zapadnutý v škárach medzi kachličkami na balkóne. Necítil som žiadnu hanbu. Naopak. Bolo to super. Vylízaný popolník a zjedený vajgel bol vrchol dňa. Od tej doby to išlo už len z kopca. Hlad ako prasa sa mi nepodarilo zahnať vôbec ničím, tak som išiel skoro spať, aby som tú biedu zahnal.
Piatok:
Neviem, či som nažive, alebo som už mŕtvy. Spal som iba niekoľko málo hodín. Som spotený úplne všade, je mi zle a toči sa mi hlava. Opäť som strieľal z balkóna vtáky, plus ešte som občas strieľal po ľuďoch, pretože ma jednoducho iritovalo, ako chodia, ako vyzerajú, čo majú na sebe. Nefajčiarsky denníček som vyfajčil. Bolo to hnusne, ale bolo to potrebné. Tú Kravu pani Novákovú som zúrivo sotil na chodbe a vyrazil do práce. V práci ma pozval nadriadený na koberček, za to, že som včera fyzicky napadol svojho spolupracovníka. Preto som o nadriadeného zlomil stoličku a následne mu povedal čo si o ňom myslím. Potom som nechal nadriadeného nadriadeným a šiel do trafiky. Kúpil som si desať kartónov cigariet a šiel domov. Akonáhle som si doma zapálil prvú cigaretu, hneď bol svet lepší. Vtáčiky spievali za oknom a keď som z okien vytrhal dosky, tak slnko opäť zalialo celý môj byt a ja som bol hneď nabitý pozitívnou energiou.
V obci Veľká Ida bol cigánsky kráľ a žil tam aj tamojší gróf. Zašiel raz cigánsky kráľ za richtárom sťažovať sa na grófa. Richtár sa ho pýta čo ho doviedlo k nemu a cigáň hovorí, že sa ide sťažovať na pána grófa, že mu chodí za ženou Etelou. Richtár mu odpovedá choď aj ty za pani grófkou. Cigáň odpovedá, že aj on chodí.
"Tak sa potom prečo sťažuješ."
"No preto lebo pán gróf Etelu aj preťahuje."
"Tak aj ty preťahuj pani grófku."
"Veď ju aj preťahujem."
"Tak sa prečo sťažuješ na pána grófa."
"No preto lebo on mne robí cigáňov a ja jemu grófov."
