Panička sedí v kresle u zubára. Začne jej vyzváňať mobil ,,raz,,druhý krát …na tretí krát to už zubár nevydrží ,zdvihne a vraví : “Kto je tam ???” z telefónu : “Ja som manžel” zubár: “Tak počúvaj manželko,,,mám tu tvoju ženu teraz rozrobenú !!! ,hneď ako ju skončím,,,vypľuje to, čo jej tam zostane,,opláchne si hubu a potom ti zavolá!!!”
U nemocnici : Dzivče: Uneška mam operaciu šerca. Chlapec: Ja znam. ...Dzivče: Ľúbim ce! Chlapec: Ja tebe vecej. Ovelo vecej!
...Po operácii, kedz še dzivče zotavy, je kolo nej len ocec.
Dzivče: Ta Dze je? Ocec: Ty neznaš, chto ci daroval to šerco? Dzivče: Coo? (A začne revac) Ocec: Robím sebe srandu, išol še vysrac.
Príde hladný turista k bačovi Janovi na salaš a prosí:
- "Bača, dajte mi niečo zajesť."
- "Tu máte, dajte si cúvky", ponúkne ho bača.
- "Čo sú to tie cúvky?", pýta sa turista hltajúc ponúknuté jedlo.
- "Nó, nevydarené halušky! Zjedol som ich a oni zo mňa cúvli. Potom ich zjedol Dunčo a cúvli aj z neho. Ako vidím, už cúvajú aj z vás!"
Bača sa dožil veku 100 rokov, tak za ním na jeho narodeniny prišla televízie, aby s ním natočila reportáž. "Ako vy to, Bačo, robíte, že ste sa dožil tak vysokého veku?"
Bača hovorí: "No ráno vstanem, dám si panáka ..." "Tak moment, to nemôžeme vysielať, že ráno vstanete a hneď chlastáte. Keď budete chcieť povedať, že pijete, povedzte namiesto toho napríklad, že si prečítate knihu." "Tak dobre. No ráno vstanem, prečítam si knihu, potom si prečítam ďalšie, dám ovciam a potom čítam a čítam. Keď mám všetko doma prečítané, tak idem k Francovi a tam čítame jeho knižky. Keď prečítame aj tie jeho, ideme spolu čítať do knižnice a keď nás vyhodia z knižnice, tak deme spolu za Matúšom, no a ten má doma tlačiareň ... "