Pricestuje Bratislavčan na prešovskú stanicu, zastaví prvého domorodca a pýta sa:
- Prósim vás, áko sa íde do céntra mésta?
Načo mu miestny odpovedá:
- Kamarat muj, ta s takym glupim prizvukom še ty živy do centra
nikdaj nedostaneš!

Dneska som šiel okolo domu, kde som vyrastal. Tak som zaklopal a spýtal sa, či sa tam môžem ísť porozhliadnuť. Povedali, že nie a zabuchli mi dvere pred nosom.
Rodičia vedia byť niekedy pekne protivní.

Učiteľka príde do Dunajskej Stredy. Prvá hodina: - Som vaša učiteľka Slovenský jazyk. Dáme si ľahučkú úlohu. Urobíme vetu kde bude "oko". Ildikó, urob vetu ! - Oko do hory volá, tak z hory ozýva. - Ildikó, ale tam bolo "ako" nie "oko". - Jáj pardon, pomýlila som. Tak opravím. Oko ustelieš, tak potom spíš. - Ildi, ale ani tam nie je "oko" ale "ako". - Jáj, už hápem, ľahký veta potom:."Oko kote mi sníva každú noc."

Deti s otcom si sadli k nedeľnému obedu a otec zhrozene zvolá:
- Kto zjedol moju polievku?!
- A kto zjedol moju polievku? zvolá nahnevane syn.
- A kto moju? rozplače sa malá dcéra.
A na to sa ozve z kuchyne rozhorčená matka:
- Ticho,vy hlupáci! Ešte som vám ani nenaložila!!

Vesmírne šialenstvo vrcholí, USA a Rusko sa predbiehajú, kto prvý pristane na mesiaci. Vyšlú do vesmíru rakety, ktoré zhodou okolnosti pristanú na mesiaci v ten istý moment. Astronauti vystúpia z raketoplánov takmer súčasne. Rus pozerá na Američana a hovorí: - Ty kokso čo teraz? Kto tu bol skôr? - Ja neviem, hovorí Američan. Zrazu spoza skaly vyjde napitý Poliak s fľašou vodky. - A ty si sa sem ako dostal? Pýta sa Rus. - Ja neviem, ja som bol včera na svadbe a na nič si nepamätám.

Jožovi zomrela svokra, tak ho manželka požiadala, aby šiel podať smútočné oznámenie do novín. Jožo v redakcii hovorí: "Napíšte: Umrela svokra." Pracovníčka inzercie ho upozorňuje: "Ale do päť slov to máte za rovnakú cenu." Jožo odpovedá: "Heeej? Tak toto platí a dopíšte: Predám staršiu škodovku."

Piše chlapec z internatu domov rodičom:
-Mili rodičia. Strašne sebe haňbim, že zaš od vas mušim pitac peneži ale moja situacia je katastrofalna. Normalne še tak haňbim , že som sebe toten list snažil od poštara vipitac naspäť, žebi ku vam nedošol, ale poštar ho medzitim odnisol ta som ho neznal vipitac.
O paru dni pridze z domu odpoveď:
-Mili sinatoru. Nemusiš sebe haňbic bo pošta tvoj list asi stracila bo mi sme ho nedostali.

Dvaja dedkovia sa prechádzajú po cintoríne. Chcel by som ležať vedľa Anky Chochoľovej. - A ja by som chcel ležať vedľa Milky Zuzuľovej. - Ale veď tá má iba štyridsať a ešte žije…! - Práve preto.

Synáček jde s otcem po městě a ptá se: "Taťko, co to je za dům?"
"To je dům radosti, synáčku."
"Pojďme tam, tati!"
"Nepůjdeme, ještě jsi malý."
Synek využil první příležitost a šel do domu radosti. Když tam přišel, první si ho všimla kuchařka a ptá se: "A ty tu děláš co?"
"Taťka mi říkal, že tu je dům radosti, tak mi nějakou udělejte."
A kuchařka mu udělala tři palačinky s čokoládou.
Když přišel domů, otec se ho ptá: "No, kde jsi byl?"
"A co, byl jsem v domě radosti."
"No a co si tam dělal," nedočkavě se ho ptá otec.
"Ani se neptej. První jsem zmákl v pohodě, druhá mi už dělala problémy a třetí jsem už jen roztáhl a vylízal."