Došol som domu z karčmi totalka na srački. Ani neznam jak ale dajako som sebe lehnul do poscele vedľa totej svojej a zaspal. Zrazu otvorim oči a kukam že som v nebi. Kolo mňe litali anjelovia a zrazu še mi zjavil svati Peter. Pitam še ho:
-Ta co mi martvi?
-Ta hej.
-Ale ja nemožem buc martvi, ja chcem ešči žic !!!, hvarim mu…
-Ta dobre. Kejdz chceš žic ta ce pošlem na žem ale už nemožeš žic jakčlovek, budzeš žic jak kura.
-Nevadzi , davaj het, hlavne že nebudzem martvi…
A stalo še to, že me svati Peter poslal naspať z nebička na žem. Zrazu som bul na dvore. Kolo mňe litali šlepki a kurki. Zrazu še rozostupili a na dvore še zjavil veľki kohut a hvari mi:
-Ti ši tu nova ne?! No poc het sem do kurina , takoj ce trochu potrtkam!
Hvarim mu:
-Ta co ši šaleni? Mne nemožeš, to še neda !
Naco mi kohut višvetľuje:
-Znaš moja, ja precahujem šicke kurki. Akurat take ne co znašaju vajička. Ti kejdz teraz zneseš vajičko ta ci dam pokoja.
No netrebalo mi vecej hutoric. Začal som ciskac, ciskal som, achkal pri tom až zrazu som vitlačil perše vajičko. To me povzbudzilo ešči vecej a zrazu som vitlačil i druhe vajičko. Zrazu še mi začalo triasť cale telo, zrazu facka, druha facka, krik…na otvorim oči a nadomnou stoji moja žena v spalni a vrešči:
-Vstavaj ti ožran, sereš nam do poscele!

Ohodnotiť
(12 hlasov)
Zverejnené v Vychodňare