Žandar Fero cali život služil blizko takej križovatki co cez ňu hodzili dzeci do školki,abo do školi. Jedneho dňa ho mušel zastupic koľega. Toten še mu večar ščežuje:“Sluhaj tu Fero me šľak skoro trafil z totih dzecoh. To sama otazka vkuše že pan policajt a to keľo pruhi ma zebra, pan policajt a kedi vihadza slunko, pan policajt a toči še žem kolo slunka,abo slunko kolo žemi a pan policajt kto vimišľel semafor a pan policajt fto to bul Ľudovit Štur a milion otazki dookola… Jak ti to každi dzeň vitrimeš do ďabla?!“ „Ta sluhaj me tu Ďoďu, ja im furt tak vihibavo odpovedam, tak do stratena…“ „Ta to co im hvariš?“ „Ta väčšinou,že:idz do pi*i zasran !“