Dedo, rozprávaj mi zážitky z vojny!Chlapče, to bola naozaj strašná hrôza. Nechce sa mi o tom ani hovoriť .Ráno sme tam boli ja a moja čata, ktorej som velil a asi stovka partizánov. Celý deň sa strieľalo a strieľalo a večer sme boli nažive len ja a moja čata .Druhý deň prišli noví partizáni, zase sa celý deň strieľalo a strieľalo a zase sme večer boli nažive len ja a moja čata ... a tak to bolo celú vojnu.Dedko, vy ste ale boli hrdinovia! A čo to bolo za čatu, ktorej si velil?"Popravčia!"
Napoleon odpočíval vo svojom stane, keď tu náhle vrazil dovnútra sluha a volá:Pane, Angličania! Prichádzajú! Je ich stotisíc Dobre, Jeane, prineste mi moju červenú košeľu. Potom Napoleon odišiel a po pár hodinách sa vrátil z víťaznej bitky.Sluha sa ho pýta, na čo bola tá červená košeľa, a Napoleon odpovedá: Milý Jeane, to je psychologická záležitosť. Keď mám červenú košeľu, vojaci neuvidia krv, keby som bol zranený, a teda sa nebudú obávať, že by som mohol zomrieť.O pár dní neskôr opäť sluha pribehne:Pane, Angličania! Prichádzajú! Je ich dvesto tisíc !!Dobre,Jeane, prineste mi moju červenú košeľu.Opäť sa Napoleon vráti z bitky ako víťaz. O nejaký čas ráno sluha pribieha a volá:Pane, Angličania! Prichádzajú! Je ich päťstotisíc !Tu je vaša červená košeľa!Nie, Jeane, je ich pol milióna, potom to znamená, že je čas na moje hnedé nohavice.
