Američania chcú vyslať špióna na Slovensko a rozhodnú sa, že najmenej nápadné bude, keď tam bude študovať na vysokej škole. Prvý adept sa ale po týždni vráti naspäť do Ameriky.
- Ako to, že ťa odhalili? - pýta sa ho nadriadený.
- No, prišli sme do školy, išli sme na prednášku a všetci tam spali, len ja som si zapisoval a tak ma odhalili.
Pošlú tam druhého, ale ten je tiež hneď späť.
- Ako to, že ta odhalili, veď už si vedel ako na to? - pýta sa šéf.
- No, prišli sme na prednášku, všetci spali a ja tiež. Potom sme išli na intrák, všetci chlastali a húlili, ale ja nie, a tak ma odhalili.
Američania vyšlú tretieho adepta a ten sa vráti po pol roku.
- Už si tam vydržal tak dlho, tak ako ťa mohli odhaliť? - pýta sa šéf.
- No, keď sme boli na prednáškach, tak všetci spali a ja tiež. Keď sme boli na intráku, tak všetci chlastali a húlili a ja tiež. Potom ale prišlo skúškové, všetci to spravili, a len mňa vyrazili.
Traja rybári boli na rybačke.
Jeden z nich si odskočí, kvôli veľkej potrebe.
Kamaráti využijú situáciu a rozhodnú sa zjesť mu jeho desiatu. V batohu nájdu kúsok chleba a strašne tučný kúsok slaniny. Chlieb nechajú a slaninu rýchlo zošrotujú.
Veľmi im však nechutí, ale sranda je sranda.
Keď ju už dojedajú, tretí rybár sa vracia.
Hneď sa ho začali pýtať, či nemá nejaké jedlo, že už celkom vyhladli.
On im odpovedá:
„Žiaľ už nie, desiatu som zjedol už skôr.
V batohu mám už iba kúsok chleba pre ryby a tučný kúsok slaniny, s ktorou si mažem zadok aby som nechytil vlka!“
V tom sa kamaráti pozrú na seba a jeden vyčítavo hovorí:
„Ty vole, ja som ti to hovoril, že to nie je kremžská horčica!“
