Mladý otecko platí pri pokladni, spolu so svojím malým, zlatým synčekom. Zrazu spozorniem, lebo sa mi zdá že to dieťatko povedalo slovo vyložene nevhodné pre také malé dieťa. Myslím si, že som zle počula. Po chvíli sa to zopakuje a keď rovnako šokovane začnú pozerať aj iní zákazníci, je mi jasné že dieťa naozaj hovorí to divné slovo:
„Oco...Oco...OJE*AL...oje*al, oje*al.“
Otecko zaregistruje šokujúce pohľady, zčervenie ako paradajka a hovorí:
„Ehm, prepáčte...už neviem, ako ho to odnaučíme. Viete, on ma pri tom strašne rád pozoruje...“
Všetci začneme ešte šokovanejšie pozerať na otecka a on pokračuje:
„A stále nevie správne vysloviť slovo VOLEJBAL.“