Jedna malá starenka prišla jedného dňa do Bank of Canada a priniesla so sebou vrece plné peňazí. Prezident sa jej vtedy spýtal, koľko chce teda uložiť a ona povedala: „165.000 dolárov“ a hodila vrece na stôl.

Prezident sa samozrejme zaujímal, ako prišla k takému množstvu peňazí, a tak sa jej spýtal:
„Pani, prekvapuje ma, že si nosíte u seba všetky tieto peniaze. Ako ste k nim prišli?“
Stará pani odpovedala:
„Stávkovala som.“

Prezident sa jej zase spýtal:
„Stávkovali ste? O aký druh stávkovania išlo?“
Stará pani odpovedala:
„Napríklad, stavím sa o 25.000 dolárov, že sú vaše gule hranaté.“
HA! zasmial sa prezident:
„To je hlúpa stávka. Nemôžete nikdy vyhrať stávku tohoto typu!“
Stará pani ho teda vyzvala:
„Takže prijímate moju stávku?“
„Iste,“ povedal prezident: „stavím 25.000 dolárov, že moje gule nie sú hranaté!“

Stará pani teda povedala:
„Kedže ide o toľko peňazí, môžem zajtra priviesť o 10.00h. svojho advokáta ako svedka?“
„Samozrejme!“ povedal dôverčivý prezident.

Tej noci bol kvôli tej stávke prezident naozaj nervózny a strávil veľa času pred zrkadlom kontrolou svojich gulí, otáčajúc sa neustále napravo a naľavo. Kontroloval ich pozorne pokiaľ si nebol istý, že nie je absolútne možné, aby jeho gule boli hranaté a že vyhrá stávku.

Na druhý deň ráno, presne o desiatej, sa ukázala stará pani aj s advokátom v kancelárii prezidenta. Predstavila advokáta a zopakovala stávku: 25.000 dolárov, že prezidentove gule sú hranaté!

Prezident znova prijal stávku a stará pani navrhla, aby si dal dolu nohavice, aby všetci mohli vidieť. Prezident súhlasil. Stará pani gule pozorne prehliadla, a potom sa spýtala, či sa ich môže dotknúť.
„Tak dobre, veď 25.000 dolárov je kopa peňazí, takže verím, že si musíte byť absolútne istá.“

V tej chvíli si všimol, že si advokát ticho tlčie hlavu o stôl. Prezident sa spýtal starej pani:“Čo sa sakra robí s vaším advokátom?“

Ona povedala:“Nič, okrem toho, že som sa s ním stavila o 100.000 dolárov, že dnes ráno o desiatej budem mať vo svojich rukách gule prezidenta Bank of Canada.“