Umrel Fero. Jeho vdova Mara sa s ním chce ešte raz pozhovárať a tak zorganizuje špiritistickú seansu. Všetko funguje a Mara začína rozhovor so záhrobím: „Ferko, si to ty?“ „Áno Marka, som to ja“. „Ako sa tam máš, Ferko? Čo tam celý čas robíš?“. „No… ráno sa nažeriem, pomilujem sa a trochu si ešte pospím. Cez deň väčšinou žeriem, milujem sa a spím. A večer sa tiež najprv nažeriem, pomilujem sa a potom idem späť. Tak je to každý deň“. „Ferko, kam si sa to dostal? Ty si v raji?“, žasne Mara. „Nie, ja som králik na lúke za Malackami“.