“Haló, volám správne, je to Seňor Bob? Tu je Ernesto, správca vašej vidiecke usadlosti. “” Áno, Ernesto. Čo potrebuješ? Vyskytli sa snáď nejaké problémy? “” No, hmm, neviem, ako to povedať, no …, volám, aby som vám povedal, Seňor Bob, že zomrel papagáj. “” Môj papagáj? Mŕtvy? Ten, čo vyhrával medzinárodnej súťaže? “” Áno, Seňor, ten. “” Do frasa! To je mrzuté! Zaplatil som za neho veľmi veľa peňazí. Na čo zomrel? ” ” Jedol pokazené mäso, Seňor Bob. “” Pokazené mäso? Kto mu do čerta dal pokazené mäso? “” Nikto, Seňor. Len jedol mäso z mŕtveho koňa. “” Mŕtveho koňa? Akého mŕtveho koňa? “” Toho plnokrvníka, Seňor Bob … “” Môj plnokrvník, ktorý vyhrával všetky dostihy, je tiež mŕtvy? “” Áno, Seňor Bob, zdochol na vyčerpanie z toho, ako musel ťahať cisternu s vodou. “” preskočilo ti? Akú cisternu? ” ” Tú, čo sme ju používali na hasenie požiaru, Seňor. “” Môj bože! O akom požiari to, človeče nešťastný, hovoríš? “” O tom, ako horel váš dom, Seňor! Prevrátila sa sviečka a chytili sa od nej záclony. “” Čo to melieš? Chceš povedať, že môj kaštieľ je zničený kvôli nejakej sviečke ?! “” Áno, presne tak, Seňor Bob. “” Veď v tom dome bola už pred rokmi zavedená elektrika! Na čo ste potrebovali sviečku? ” ” Aby sme ich postavili okolo rakvy, než pripravíme pohreb, Seňor Bob … “” O akom prekliatom pohrebe to zase hovoríš ?! “” Vašej manželky, Seňor Bob. Predvčerom sa vracala domov veľmi neskoro a ja som si myslel, že je to zlodej. Tak som ju udrel do hlavy tou vašou novou golfovou palicou, viete, tou, ako ste ju vtedy ukazoval snáď úplne všetkým. ” Ticho … Dlho trvajúce ticho … Veľmi dlho trvajúce ticho …” Ernesto! Ernesto! … Ty primitívne hovädo! Ak si tú palicu zlomil, tak ťa vlastnými rukami zadusím! “