Chlapík prišiel do obchodu a chcel dve plechovky krmiva pre psa. “Máte psa, pane ?” pýta sa predavač. “Jasné, že mám !” “Prepáčte, pane, ale podľa mestskej vyhlášky budete musieť dokázať, že máte psa, ináč vám psie žrádlo nemôžem predať.” Chlapík s frustrovaným výrazom v tvári zmizol a o pol hodiny neskôr sa objavil znova a na vodítku ťahal svojho psa. “Tu je !” “Ďakujem mnohokrát, tu máte tie dve plechovky.” O pár dní neskôr ten istý chlapík znovu príde do obchodu a chce dve plechovky krmiva pre mačky. “A máte mačku, pane ?” “Jasné, že mám !” “Prepáčte, ale musíte mi ju ukázať, než vám pre ňu predám krmivo.” Chlapík vybehne z obchodu a za chvíľu je späť a pred predavačom za chvost zdvihne mačku. “Ďakujem vám, tu je vaše krmivo.” Ďalší deň sa chlapík opäť objaví v obchode a postaví pred predavača krabicu od topánok s malou dierkou na vrchnáku. Predavač sa pýta : “Dobrý deň, čo pre vás môžem urobiť ?” “Strčte prst do tej diery.” “Prepáčte ?” “Urobte, čo hovorím !” Predavač opatrne strčil prst do krabice. “Teraz ho vyberte a povedzte mi, na čo sa to podobá !” Predavač vytiahne prst a znechutene si ho obzerá : Fuj … podobá sa to na ho*no … ” “Nie podoba , ono to je naozaj ho*vo ! Vzal by som si dva kotúčiky toaletného papiera !”