Prečo som vyhodil sekretárku
Spomenul som si, že mám dnes meniny a tešil som sa, že ma ráno žena pekne
pozdraví a zaželá mi všetko najlepšie k meninám. A možno že dostanem aj
nejaký pekný darček...
Prídem dolu žena ani búúúú, nie to ešte dobre ráno a už vôbec nie všetko
najlepšie k meninám...
Myslím si, že deti sú poriadne a určite nezabudli...
Prišli a po raňajkách bez slova odišli do školy - hrozné.
Do roboty som odchádzal zhnusený v tušení toho najhoršieho - že si nikto ani nespomenie.
Sekretárka hneď pri dverách - "Dobre ráno šéfko! Všetko najlepšie k
meninám!" - cmuk.
Ostatní boli ticho a nikto si ma nevšímal. Pred obedom mi sekretárka pošepla
- "Čo keby sme išli niekde spolu na obed len my dvaja - je krásny deň, dnes
máš meniny...".
Ach bože!!! to je najkrajšie, čo som dnes počul.
- Išli sme inam, ako zvyčajne chodíme, trochu von z mesta, dali sme si po dve
martiny, vychutnali výborne jedlo a v tom mi pošepkala - "Šéfko, že už
nemusíme isť do roboty? Je tak krásne, máš meniny, keby sme išli niekde, kde
budeme len my dvaja?"
Srdce mi poskočilo v nohaviciach a ona hovori - "Jasné, ideme ku mne domov."
- Hneď ako sme vošli, pošepla mi - "Idem si dať na seba niečo ľahšie a stratila sa... ."
Presne o šesť minút vyšla - niesla pred sebou veľkú tortu, za ňou moja žena
a deti, generálny riaditeľ a kolegovia z roboty a všetci niečo kričali, že
všetko najlepšie k meninám a tak...
A ja som tam sedel na gauči iba v ponožkách.....
Piekla som koláč, ruky špinavé od cesta a zabudla som vystriekať plech sprejom miesto vymazania. Tak hovorím manželovi: "Mohol by si mi, prosím ťa, vystriekať pekáč?" Jeho prekvapený výraz vidím ešte teraz keď sa opýtal: "Teraz, keď deti ešte nespia?
