Na úrad práce v Kežmarku príde chlapík a upúta ho inzerát na miesto “gynekologický asistent”. Tak sa spýta úradníka, v čom táto práca spočíva. Úradník vytiahne zložku a hovorí: “No to prijmete príslušnú dámu, pripravíte ju na vyšetrenie, vyzlečiete jej spodné prádlo. Uložíte ju na vyšetrovacie kreslo, namydlíte rozkrok, oholíte a potom jej pohlavný orgán pomasírujete olejom kvôli prekrveniu pre ľahšie vyšetrenie… Plat je 1.300 EURO,- mesačne, ale ak máte záujem, musel by ste ísť do Popradu.” Chlapík sa prekvapene pýta: “Tá práca je teda v Poprade?” Úradník: “Nie, práca je tu, v Spišskej, ale v Poprade momentálne končí zástup záujemcov…”
Jožko utrpí na stavbe ťažkú nehodu, pri ktorej príde o obe uši. Keď sa má vrátiť
z nemocnice, majster všetkých zvolá
a upozorňuje ich, aby boli na Jožka dobrí, že to ťažko nesie, aby mu to nepripomínali. Jožko je prvý deň zase v práci. Jeden kolega nevie o čom s ním má hovoriť a tak nadhodí:
"Pozerám, že sa ti zlepšil zrak, čo?"
"Áno? Prečo si to myslíš?"
"No, že už nenosíš okuliare..."
Lyziar v plnej vybave leti dolu svahom.
Trafi kamen, spadne a brutalne sa rozbije....
Nohavice roztrhane, palice ohnute, lyze na triesky, tvar krvava.
Vstane, otrasie sa, pozrie sa hore na svah a povie:
- ... aj tak lepsie, ako v tej v*******j robote !!!
Na daňovom úrade sa stretnú dvaja podnikatelia: – Jožo, preboha, prečo si taký smutný? – Aaale, dal som si veľmi dlhý názov firmy a nezmestí sa mi do kolóniek… – No a? Veď si daj skratku, nie? – Nemôžem, firma sa volá “Projektovanie, Inžinierska Činnosť, Analýzy”, chápeš, čo by z toho vzniklo?
Slečna, — rozčuľuje sa šéf, — stále máte nejaké súkromné telefonické rozhovory. Blokujete linku, zanedbávate prácu, jednoducho to tak ďalej nejde! — Ale to sú všetko služobné rozhovory! — ohradzuje sa slečna. — V tom prípade si neprajem, aby ste našich klientov oslovovali chrobáčik!
Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie:
"Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať!"
A teraz to príde: Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu - staršiu pani svedčiť - a obrátil sa na ňu:
Pani Jonesová, poznáte ma?"
Ona odpovedala:
"Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním. Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás."
Štátny žalobca úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa:
"Pani Jonesová, a poznáte obhajcu?"
Ona opäť odpovedala:
"No, áno, poznám aj pána Bradleyho, od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte. To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami. Jedna z nich bola vaša manželka. Áno, poznám Ho”.
Štátny žalobca takmer zomrel.
Sudca požiadal štátneho žalobcu a obhajcu, aby obaja pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal:
"Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo!!!!"
Šofér dostane nového závozníka , ráno pred rozvozom sa zoznámia a zistia ,že bývajú na jednej ulici. Ako cesta ubieha šofér zisťuje ,že závozník je veľmi ukecaný a navyše veľmi kokce . Po určitom čase to šoféra už prestane baviť a hovorí závozníkovi : „ počuj ,keď vydržíš až do konečnej nerozprávať , dám ti 50 euro“ Cesta ubieha v aute ticho . Keď už prejdu pár kilometrov šofér rozmýšľa, že to asi trošku prehnal, predsa len 50 euro je 50 euro a mohol si kúpiť za nich niečo rozumnejšie . Pýta sa závozníka to a hento , no závozník je stále ticho ,keď si už nevie rady tak hovorí : „ počul som, že máš na žaludi bradavicu“. Závozník je chvíľku ticho a potom hovorí:”ooo srrrraaťťťť na 50 euro, ale že je tvoja žežežena taktaka kkkklebetnica som nečakal.“
Šéf vraví štyrom zo svojich podriadených:
“Je mi ľúto, ale vrámci šetrenia budem musieť jedného z vás prepustiť.”
Zamestnanci na to:
ČERNOCH: Ja som chránená menšina.
ŽENA: Ja som žena.
NAJSTARŠÍ PRACOVNÍK: Ak ma vyhodíte, zažalujem vás za vekovú
diskrimináciu.
Na to sa všetci pozrú na posledného kolegu.
BIELY MLADÝ MUŽ… chvíľu rozmýšľa a potom vraví: Myslím, že som gay.
Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000,- Sk na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000,- Sk pochovám cely ÚV sám. Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom. Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú ku*vu zvesil. Zvesil som Husáka… Odvtedy som pracoval vo vykope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že sa nemusia báť, bicykel mám zamknutý a poistený. … a od tej doby som nezamestnaný …. …. no bol som dlhé roky nezamestnaný, ale potom prišla nežná revolúcia … Od tej doby pracujem v politike. Kávu mi varí sexi sekretárka, do práce ma vozí vodič v Audi. Radšej držím hubu a zdvíham ruku, keď mi povedia.
