V kupé sedí mladík a slečna. On sa vyzuje a vyloží si nohy na sedadlo.
Prepáčte – povie, ale som taký unavený, že si necítim nohy.
Podla toho smradu čo cítim, by som povedala, že vám zdochli.“

Vráti sa Araňa z divadla a celá nadšená vraví manželovi:
- Predstav si, Dežko môj, jeden herec sa celé predstavenie pozeral iba na mňa a celý čas sa usmieval.
- Ani sa mu nečudujem, veď si si nechala na hlave natáčky!

Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí. - Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca. Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve. - Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa. - Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde. Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá: - Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve: - Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Príde beznohý invalid do nákupného centra a tam ho veselá predavačka víta so slovami:
- Dobrý deň, pane, chcete si kúpiť topánočky?
- Ježišmária, vy ste ale krava, čo nevidíte, že nemám nohy?
Vyjde invalid rozčúlený pred obchod a tam sa sťažuje policajtovi:
- Predstavte si, tá krava v obchoďáku sa ma spýtala, či si nechcem kúpiť topánočky?! To je ale necitlivosť a drzosť, že! Povedzte, čo som mal v tej chvíli urobiť?
- Nó... mali ste ju nakopať do prdele! - mieni policajt.
Ešte viac rozčúlený invalid príde domov a vraví manželke:
- Predstav si akí sú dnes ľudia necitliví a drzí. Najprv sa ma predavačka pýta, či si nechcem kúpiť topánočky a potom mi policajt radí, aby som ju nakopal do prdele...
- Pokoj, miláčik! - utešuje ho manželka - Nalejem ti pohárik borovičky. To ťa postaví na nohy!

Akosi sa mi nechce ísť na návštevu k tým Horákovcom... hovorí muž žene.
- Mne sa tiež nechce, priznáva sa manželka, - ale keď si predstavím ich radosť, keď neprídeme, tak radšej pôjdeme...

Vzali sa osemdesiatročný dedko a osemnásťročná dievčina. Dedko hovorí: -No, tak začni s tým sexom!
-Ja som to ešte nikdy nerobila ! Ja o tom nič neviem!
-Výborne, zvolá dedko, ja som zase všetko zabudol...

Na prvej hodine v tanečnej. Jeden mládenec tancuje s krásnou slečnou a aby sa odreagoval, tak jej stále stláča zapínanie na podprsenke. A ona na to:
"Prosím vás, čo to robíte?"
"Ja na vás zvoním."
"Aha, mne sa zdalo, že dole niekto stojí," hovorí slečna.

Po ulici ide smútočný sprievod. Zrazu sa k trúchliacemu mužovi nakloní okoloidúci a pýta sa:
”Manželka?”
”Nie, svokra.” odpovie muž.
”Tiež dobré.” povie okoloidúci.

Predstav si to, včera keď som išiel nadránom z kŕčmi domov, predbehol ma zlodej a vošiel do domu .
A čo si s ním urobil ? Ja nič, ale leží v nemocnici , žena myslela, že to ja.

- Dobrý deň, pani Blažková. Kamže? Na nákupy?
- Ale, ideme manželovi kúpiť topánky. Asi o hodinku budeme doma, zastavte sa na kávu.
Pani Nováková príde teda k Blažkovým, zazvoní, Blažková otvorí celá v čiernom. Pozve pani Novákovú ďalej a v kuchyni na stole leží rakva, okolo nej sviečky a v rakve mŕtvy pán Blažek.
- Preboha! - vydesí sa pani Nováková. - Čo sa mu stalo, ešte pred hodinou vyzeral úplne zdravo.
- Tak si to predstavte. Prišli sme do obchodu, Karol si vybral topánky a ja mu hovorím: “Karol radšej si ich vyskúšaj, aby ti neboli malé”. Ale on, že nie. Tak sme ich kúpili, prišli sme domov a predstavte si - tie topánky mu boli malé. No povedzte, pani Nováková, nezabili by ste ho?