Ďuro s Marou ležia v posteli a Mara sa ozve:
– Ďurko, ty ma už vari nikdy neuspokojíš.
– Keby si mi trošku pomohla, Marka, uspokojil by som ťa.
– Ako ti môžem v tom pomôcť?
– Musíš mi pošepkať keď ti začína byť dobre, keď sa začínaš cítiť ako v siedmom nebi.
– Ale Ďurko, ako ti to môžem pošepkať, keď ty si práve vtedy v krčme ?