Vraví on: -Si presná ako hodinky! Ona na to: -No vidíš! Ale na rozdiel od nich, nič sa mi nestane, keď ma pretiahneš!

Pán v ordinaci u psychologa:
"Kdy jste měl naposledy pohlavní styk?"
"Mohl bych si zavolat manželce?"
"Samozřejmě."
"Haló, Růženo, kdy jsme měli naposledy pohlavní styk?"
"Cože?"
"Kdy jsme měli naposledy pohlavní styk?"
"A kdo volá?"

Muž so ženou ležia v posteli. Muža začalo smädiť, a keďže ležal pri stene, opatrne prekročuje ženu. Tá, mysliac si, že sa chce milovať hovorí: Počkaj, syn ešte nespí. Po troch minútach muž znova skúša prejsť cez ženu, lebo ho hrozne smädí. Žena hovorí: Vravela som Ti, že počkaj, kým malý zaspí. Muž ešte chvíľu čaká, ale potom rezolútne vstane. Ide do kuchyne, chce sa napiť vody z vodovodu, ale voda netečie. Zúfalý vytiahne z chladničky šampanské. Žena počuje buchnúť zátku a kričí: Čo tam preboha robíš? A na to syn: Vidíš, nechcela si mu dať , tak sa zastrelil….“

Žena si prezerá svoje malé prsia pred zrkadlom. Vraví mužovi - "Dám si urobiť plastiku?"

Manžel jej vraví - "to je drahé, ale skús si toaletným papierom každý deň prechádzať medzi prsiami."

- "A pomôže to?" pýta sa žena.

- "Neviem, ale pozri sa, čo ti to urobilo so zadkom"

Rozprávajú sa dve priateľky:
– Minule som náhodou prišla skôr domov, vojdem do kúpeľne a tam môj manžel onanuje.
– Íha, a čo si urobila?
– No čo, zobrala som mu ho rýchlo do úst, veď zuby si umyjem rýchlejšie ako kachličky.

Sára leží na smrteľnej posteli, Dávid, jej manžel pri nej a ona mu hovorí.
- Musím sa ti s niečim priznať. Náš syn Izák nie je od teba.
- A od koho ho máš?
- Od starostu.
- Taký fešák a pretiahol takú škaredú babu, ako si ty?!
- Ja som mu za to zaplatila.
- A kde si na to vzala peniaze?
- Z tvojho konta.
- No tak potom nehovor, že nie je môj!

Príznaky starnutia:
1. Spíš oddelene od svojich zubov.
2. Chceš si vyzuť ponožky a zistíš, že ich vôbec nemáš na nohách.
3. Z postele sa postavíš až na druhý pokus.
4. Ideš na dovolenku, ale unavíš sa skôr, ako minieš peniaze.
5. Svojim deťom hovoríš veci, ktoré tebe hovorili tvoji rodičia a čo ťa vždy rozčúlilo.
6. Tvoja predstava vzpierania - postaviť sa zo stoličky, alebo z kresla.
7. Oveľa viac času uplynie, kým si odpočinieš, než za aký si sa unavil(a).
8. Spomienky sa ti krátia, sťažnosti predlžujú.
9. Dve hodiny hľadáš okuliare, ktoré máš na hlave.
10.Zahryzneš do mäsa a zuby ti ostanú v ňom.
11.Zanechal(a) si všetky zlozvyky, ale vôbec sa ti nepolepšilo.
12.V adresári sa ti objavuje viac mien, ktoré sa začínajú na Mudr.
13.Lekárnik je tvoj najnovší priateľ.
14.Sedíš v hojdacom kresle, ale nevieš ho rozhojdať.
15.Všetko ťa bolí a čo ťa nebolí, to už nefunguje.

Sherlock Holmes a Dr.Watson sa vybrali stanovať. Na mieste rozložili stan a ľahli si späť. O niekoľko hodín budí Holmes svojho verného kamaráta. „Drahý Watson, pozrite sa na oblohu a povedzte mi čo vidíte.“ „Vidím milióny hviezd.“ odpovedá Watson. „A čo Vám to hovorí?“ Watson rozmýšľa a potom hovorí. „Z astronomického hľadiska by som povedal, že existujú milióny galaxií a miliardy planét. Z astrologického pohľadu vidím, že Saturn je v znamení leva. Čo sa týka času, môj odhad je 3.15. Teologické videnie ukazuje, že Boh je všemohúci a my sme malí a nepodstatní. Meteorológ by povedal, že zajtra budeme mať pekné počasie. A čo hovorí obloha vám, priateľu?“ Holmes potrasie hlavou: „Watson, vy ste úplný k*k*t. Niekto nám uj*bal stan.“ 

Jeden starý muž prišiel žiť ku svojmu synovi a jeho rodine Nemal už nikoho, kto by sa o neho postaral okrem nich. Ruky mal už slabé a roztrasené, zrak zlý a chôdzu neistú. Každý deň manželia a ich štvorročný syn jedávali za spoločným stolom. Pridal sa k nim i dedko. Jeho slabé a roztrasené ruky mu však niekedy spôsobovali problémy. Jedlo mu padalo z lyžice na zem, občas rozlial pohár mlieka a polial obrus či rozbil nechtiac plný tanier. Jeho syna to stále viac a viac hnevalo. Až jedného dňa povedal: „Musíme s tým niečo urobiť. Už mám toho naozaj dosť! Stále je jedlo na zemi, rozliate mlieko a o jeho nechutnom mľaskaní pri jedle už ani nehovorím. “ Manželia sa teda dohodli, že pre dobro všetkých dedkovi budú pripravovať jedlo na malý samostatný stôl v kúte miestnosti. Tam večeral i obedoval sám, zatiaľ čo jeho rodina jedávala spoločne. Keď mu nešťastne dva krát spadol tanier, začali mu dávať jedlo do drevenej misky. Ak niekto na dedka pri jedle náhodne pozrel, mohol vidieť v jeho očiach slzy. Hoci mal rodinu, bol neustále sám. Jediné, čo od nich počul, boli neprestajné výčitky a pichlavé slová, keď mu spadla na zem vidlička alebo keď niečo rozsypal. Štvorročný chlapček to všetko mlčky pozoroval. Jedného večera si otec všimol svojho syna, ako sedí na zemi a hrá sa s kúskom dreva, akoby niečo vyrábal. „Čo to robíš, Zlatko?“ spýtal sa ho s úsmevom zvedavo otec. Chlapček sa na chvíľu nechal vytrhnúť zo svojej hry a odpovedal: „To je miska pre teba a pre maminku, aby ste mali z čoho jesť, keď vyrastiem,“ usmial sa a pokračoval ďalej vo svojej práci. Rodičia zostali ako obarení. Nezmohli sa ani na jediné slovo. Po lícach im stekali slzy a hoci neprehovorili ani slovo, obaja vedeli, čo musia napraviť. Dedkovu stoličku dali opäť k rodinnému stolu a už nikdy ho nenechali osamote. Až do svojej smrti už jedával s rodinou. Muž ani žena sa viac nenechali rozladiť spadnutou vidličkou či rozliatym mliekom na podlahe. Uvedomili si, že aj to je prirodzená súčasť života.

Bavia sa dvaja riaditelia:

"Viete kolega, že vo vašom závode pracuje môj vnuk?"

"Áno, viem, je to veľmi vtipný človek. Práve včera si bral voľno na váš pohreb."