V meste sú také kolóny, že kým som dorazil domov , dvakrát som musel oživovať kapra !!!

Po týdnu bez počítače s internetem jsem si uvědomil, co je v životě opravdu podstatné.
Je to počítač s internetem.

Ohodnotiť
(8 hlasov)
Zverejnené v Krátke vtipy

Rada pro ty ... co mají plné spíže či sklepy zásob.

Pokud to nepropukne, budete si moct otevřít Večerku

Ohodnotiť
(6 hlasov)
Zverejnené v Krátke vtipy

- Dobrý deň, pani Blažková. Kamže? Na nákupy?
- Ale, ideme manželovi kúpiť topánky. Asi o hodinku budeme doma, zastavte sa na kávu.
Pani Nováková príde teda k Blažkovým, zazvoní, Blažková otvorí celá v čiernom. Pozve pani Novákovú ďalej a v kuchyni na stole leží rakva, okolo nej sviečky a v rakve mŕtvy pán Blažek.
- Preboha! - vydesí sa pani Nováková. - Čo sa mu stalo, ešte pred hodinou vyzeral úplne zdravo.
- Tak si to predstavte. Prišli sme do obchodu, Karol si vybral topánky a ja mu hovorím: “Karol radšej si ich vyskúšaj, aby ti neboli malé”. Ale on, že nie. Tak sme ich kúpili, prišli sme domov a predstavte si - tie topánky mu boli malé. No povedzte, pani Nováková, nezabili by ste ho?

Ohodnotiť
(10 hlasov)
Zverejnené v O mužoch a ženách

Príde domov opitý muž s kamarátom 

a muž sa pýta kamaráta:

-Počuj ako sa volá taký kvietok čo má biele lupene...

-Prvosienka

-Nie nie, v strede ma také žlté...

-Margaréta?

-Áno 

Muž sa pozrie na manželku a povie:

"Margarétka, dones nám ešte fľašku vína.."

Ohodnotiť
(2 hlasov)
Zverejnené v Alkohol

Počula som,že sa chceš vrátiť k svojmu mužovi?
Áno,už sa nemôžem pozerať ako si spokojne žije....

Ohodnotiť
(5 hlasov)
Zverejnené v O mužoch a ženách

By vypli pokec, tak aj porodnost klesne.

Ohodnotiť
(16 hlasov)
Zverejnené v Najzábavnejšie citáty

Potká pán na ulici svého lékaře. „Dobrý den, pane doktore. Až budete mít chvilku čas, zastavte se u nás.“ „Copak, něco nutného?“ „Ale ne, to nespěchá. Žena má vykloubenou sanici a nemůže mluvit.“

Ohodnotiť
(9 hlasov)
Zverejnené v O mužoch a ženách

Denník motorkára :

Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhané rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhané rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. “Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný.” Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapský odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy…aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: “Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.” Po hodinách – nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. “Láska, milujem ťa takého, aký si” šepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi behá mráz po chrbte) a nové nohavice a povedala: “Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci.” Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľne pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori sĺz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červené víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo – pomyslel som si, som pod papučou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dňa sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: “Odchádzam.” Celkom ohúrený som sa spýtal “Prečo?”. Ona na to: “Už ťa nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala.” Prednedávnom som ju stretol. Jej “nový” chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovačkami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku. 

Ohodnotiť
(25 hlasov)
Zverejnené v Motoristi

Pán Hruška ukazuje fotku svojej ženy priateľovi:
-To je moja žena za slobodna …
-Panebože! Tá musela mať veno!

Ohodnotiť
(3 hlasov)
Zverejnené v O mužoch a ženách

V nemocnici leží na posteli muž celý zasadrovaný. Sused sa ho pýta:
- Čo sa vám stalo?
- Ale, mal som pracovný úraz.
- Nehovorte, a aký?
- Bývam na desiatom poschodí a minule som sa vrátil neskoro v noci zo služobnej cesty. Aby som nezobudil manželku, potichu som sa vyzliekol a zaľahol ku nej do postele. Keď už sme spali, zrazu niekto zazvonil. Manželka vykríkla - Preboha, manžel!
Tak som vyskočil von oknom.

Ohodnotiť
(8 hlasov)
Zverejnené v O mužoch a ženách