Manželský pár letí na dovolenku. V lietadle sa pani zrazu chytí za hlavu: “Preboha, ja som zabudla vypnúť žehličku! Určíte vyhoríme!” Manžel upokojuje: „Neboj, miláčik, nevyhoríme. Ja som zabudol zavrieť kohútik v kúpeľni.”

Žena sa prechádza popri rieke a zrazu vidí na brehu sedieť rybára s nahodenou udicou a tehlou na hlave. Keď prechádza okolo neho, zastaví sa a zamyslene pozerá na rybára. Po chvíli sa spýta: „Prosím Vás, prečo máte na hlave tú tehlu? „Rybár sa otočí a povie: „To vám nemôžem povedať.“ Žena urazene odíde, ale po pár metroch sa otočí a vráti sa k rybárovi a dobiedza: „Ale vážne, načo máte na hlave tú tehlu? „ Rybár zase nato: „nemôžem Vám to povedať len tak, to by ste museli ísť so mnou na moju chatu ,krásne sa so mnou pomilovať a potom by som Vám to mohol prezradiť. “Žena zase urazene odíde, ale po chvíli sa vráti a vraví: „Tak teda dobre, ale pôjdeme iba sem do krikov .”Keď je potom, pýta sa: „Tak načo ste mali na hlave tú tehlu? „Rybár s úsmevom na tvári vraví: „Viete mladá pani, to je tak .Dva mesiace tu chytám ryby a na udicu som ešte nič nechytil, ale na tú tehlu ste už desiata.”

Čo dostane baník po smrti? Tri dni voľna a zase šup pod zem!

Blondínka a bruneta sedia v bare a pozerajú správy o šiestej. Ukazovali reportáž o samovrahovi, ktorý stál na moste a vyhrážal sa, že skočí dole. Blondínka hovorí:
- Stav sa, že neskočí.
- Dobre, o kilo. Ja si myslím, že skočí.
No a chlapík skočil. Blondínka vysolí kilo a bruneta hovorí:
- Nie, to nejde, ja si to nezoberiem. Si predsa moja kamarátka.
- Ber, stávka je stávka.
- Pozri, - vraví bruneta - musím sa ti priznať, že som to už videla v správach o piatej, takže si tie peniaze nemôžem vziať.
Blondína nato:
- Ja som to tiež videla o piatej, ale nikdy by ma nenapadlo, že skočí znova.

Dnešné dievčatá sú ako jablká. Ešte ani nedozreli, ale červík v nich už bol. 

Znace jaky najsilnejši alkohol?
Omšovo vino..
Jeden pije a šicke špivaju

Čo znamená keď do svokry udrie blesk?

Blýska sa na lepšie časy.

Sedela som v čakárni svojho nového zubára a prezerala si to tam. Zbadala som aj diplom, ktorý uvádzal celé meno svojho majiteľa. Zrazu som si spomenula , vysoký, pekný, tmavovlasý chlapec rovnakého mena so mnou chodil na gympeľ – už je to nejakých 40 rokov. Že by to bol ten istý chlapík, na ktorého som vtedy mala tajný zálusk? Keď som ho však uvidela, rýchlo som podobné myšlienky zahodila. Tento takmer plešatý, prešedivený muž s vráskavou tvárou, ten bol príliš starý, než aby mohol vtedy byť mojím spolužiakom. Alebo, že by? Potom, čo mi prezrel zuby, som sa ho spýtala, či nechodil na gymnázium Klementa Gottwalda. “Áno. Áno, chodil som tam. Bol som jedným z najlepších,” zapýril sa. “A kedy ste maturoval?” opýtala som sa. Odpovedal: “V šesťdesiatom šiestom. Prečo sa pýtate?” “Tak to ste bol v mojej triede!” prehlásila som nadšene. Pozorne si ma začal prezerať. A potom sa ten hnusný, starý, vráskavý chlap opýtal: “A čo ste učila?”

V piatok bol zraz mužov žijúcich pod papučou. Chcel som tam ísť,ale manželka ma nepustila.

Deti v škole písali slohovú prácu na tému “Čo je zaujímavé” Jedno z nich napísalo: „Je nás doma päť a spíme všetci v jednej izbe. V jednom rohu má posteľ otecko, v druhom ja, v treťom moja sestra a v poslednom môj malý braček. Mamička spí uprostred izby a nad jej posteľou visí veľký sklenený luster. Je zaujímavé, že keď luster spadol, črepy v prdeli mal otecko …“