Reklama:

Gratulujem! Nám všetkým, ktorí máme

okolo 20-40 rokov. Podľa dnešných

pravidiel a zákazov by sme my, deti

narodené v 80,90. rokoch, nemali vôbec

šancu prežiť. Naše postieľky boli

maľované farbou, ktorá obsahovala olovo. Nemali sme žiadne pre deti

bezpečné fľaštičky na medicínu. Žiadne

poistky na dvere a okná. Keď sme išli na

bicykli / kolobežke, nemali sme helmy.

Pili sme obyčajnú vodu z hadice a

......nie...... z fliaš. Jedli sme chlieb a maslo, pili limonády s cukrom a neboli sme

obézni, pretože sme stále lietali niekde

vonku. Z jednej fľašky nás obvykle pilo

niekoľko, ale všetci sme to v zdraví

prežili. Niekoľko hodín sme sa morili a

stavali káry zo starých nepotrebných vecí, jazdili sme z kopca len aby sme

potom prišli na to, že sme zabudli na

brzdu. Až po niekoľkých "mäkkých"

pristátiach sme ju namontovali. Skoro

ráno sme sa šli von hrať a prišli sme

domov, až keď sa vonku rozsvietili lampy. Rodičia si užili pekné nervy, ale

mobily neexistovali, takže nebolo kam

volať. Nemali sme žiadne Playstation,

Nintendo eller X-box - vlastne ani

televízne hry, žiadnych 99 televíznych

kanálov, žiadny surround-sound, počítače, chatrooms a internet. Mali sme

kamarátov, boli sme vonku a vyhľadali

sme si ich! Spadli sme zo stromu, porezali

sa, zlomili si ruku či nohu, vyrazili si zuby,

ale nikto kvôli tým úrazom nebol

žalovaný. Boli to úrazy a nikto neniesol vinu - len my! Bili sme sa, mali sme

modriny, ale naučili sme sa to

prehryznúť. Našli sme si hry s tenisákmi,

palicami a jedli sme aj trávu (hlavne

šťavel). Aj keď nás druhí varovali, nikdy

sme si nevypichli oko. Posledných 30 rokov bolo explóziou nových nápadov.

My sme mali voľnosť i zodpovednosť -

naučili sme sa chovať a poradiť si.

Blahoželám! Daj si to do statusu, ak si

zažil toto...

To bol život

Ohodnotiť
(21 hlasov)
Zverejnené v Zo života