Reklama:

Na smrteľnej posteli si Alexander Veľký zavolal svoju armádu a generálov, aby im prezradil svoje posledné tri priania: „1. Keď zomriem, nech moju truhlu nesú najlepší lekári. 2. Celé moje nazhromaždené bohatstvo – peniaze, zlato, drahé kamene, nech sú rozsypané pozdĺž cesty k cintorínu. 3. Moje ruky nech sú voľné a nech visia z rakvy tak, aby ich všetci videli.“ Jeden z jeho generálov, ktorý bol prekvapený týmto neobvyklým posledným prianím, požiadal Alexandra Veľkého o vysvetlenie. A on mu povedal: „Chcem, aby najlepší lekári niesli moju truhlu na dôkaz toho, že až príde čas pozrieť sa smrti do očí, tak ani tí najlepší lekári na svete nemajú tú moc uzdravovať… Chcem, aby cesta, vedúca k cintorínu, bola obsypaná mojimi pokladmi, nech každý vidí, že materiálne bohatstvo, získané na zemi – zostane na zemi… Chcem, aby – keď ma ponesú – sa moje ruky kývali voľne vo vetre a to preto, aby ľudia pochopili, že sme prišli na tento svet s holými rukami a s holými rukami ho aj opúšťame a že ten najcennejší poklad zo všetkého sme si už vyčerpali – a to je ČAS. Do hrobu si nevezmeme žiadne materiálne bohatstvo. ČAS je naším najcennejším pokladom, pretože je obmedzený. Vieme si nazhromaždiť mnoho materiálneho bohatstva, ale nedokážeme si vyprodukovať viac času. Takže, keď sa rozhodneme venovať niekomu svoj čas, darovali sme mu vlastne časť svojho života, ktorú si už nemôžeme nikdy vziať späť. Náš čas je náš život! Najlepší darček, ktorý môžete dať Vašej rodine a priateľom, je Váš čas.

Ohodnotiť
(28 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

V americkom obchode stojí  žena vo fronte pri pokladni a telefonuje  cudzou rečou.Keď dohovorí a zavesí, otočí sa muž pred ňou a povie: „Nechcel som vám hovoriť do telefonovania,ale tu ste v Amerike, tak by ste mali hovoriť anglicky.“

Žena: „Prosím?“

Muž (veľmi pomaly): „POKIAĽ CHCETE HOVORIŤ mexický, VRÁŤTE SA DO MEXIKA. TU V AMERIKE hovoríme anglicky.“

Žena (veľmi pomaly): „TO BOL JAZYK KMEŇA NAVAHO. AK CHCETE hovoriť anglicky, VRÁŤTE SA DO ANGLICKA.“

Ohodnotiť
(58 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Moja žena bola veľmi krásna, mala sexi postavu, starala sa o seba. Časom som ale musel ostávať dlhšie v práci a na moju ženu som nemal čas. A ona začala chudnúť, bola slabá, tichá, nesmiala sa. Bál som sa o ňu. Až som dostal nápad. Začal som jej kupovať kvety, rozprával som jej komplimenty, otváral som jej dvere, začali sme chodiť na večere, do kina. Pred spaním som jej vždy povedal “Milujem ťa”. A hádajte čo. Rozkvitla. Znovu sa začala smiať. A ja som pochopil jednu vec. Žena je odrazom muža. Takú lásku akú jej dáva on, dáva aj ona jemu.

Ohodnotiť
(29 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Traja priatelia stáli v jedno daždivé popoludnie pri okne.
 Zrazu sa jeden spýtal: “Čo vidíte?”
Jeden z nich reagoval: “No čo by sme videli? Ďalší hnusný daždivý deň. Holé stromy a stekajúca voda, zima, nevšímaví ponáhľajúci sa ľudia.”
Druhý povedal: “Ale čoby. Pozrite na strome vtáčik, chudák, ktorý márne hľadá skrýšu, kde by sa skryl pred dažďom.”
 “Heh”, dodal ten, čo debatu začal, “a ja vidím špinavé okno..”

Čo je skutočnosť, čo realita? Všetko závisí od uhla pohľadu. Môžeme sa pozerať na to isté, ale ešte to neznamená, že to isté aj vidíme.

Ohodnotiť
(15 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.

 

Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkovej trate a tie mali taký rozchod.

 

A prečo tí použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozy, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočov, ktoré mali taký rozostup kolies.

 

Fajn! A prečo teda mali koče zrovna taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohla ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve tohto rozstupu.

 

A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvý dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.

 

A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjdenie rímskymi vojnovými vozy. Od doby, kedy boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.

 

Tak sme sa konečne dopracovali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozov Rímskeho impéria.

 

Byrokracie a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a diviť sa, čo to tam je za konský zadok (what horse 's rear end came up with it), môžete tým trafiť klinec po hlavičke - pretože vojnové vozy Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní .

A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába je spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. Inžinieri, ktorí ich navrhovali, ich chceli urobiť širší, ale bolo potreba je dopraviť z továrne vlakom na štartovaciu rampu. A tá železnica viedla tunelom, takže motory museli byť tak veľké, aby sa do toho tunela zmestili. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.

Takže taká dôležitá vlastnosť najpokrokovejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!

Ohodnotiť
(16 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Treba nám armádu ?
Ak sa zruší armáda tak nás prídu ochrániť:
taliani
lebo tu majú elektrárne,
holanďania a dáni
majú tu pôdu,
francúzi, nemci a kórejci
majú automobilky,
američania
oceliarne,
rakúšania
smetisko,
maďari
občanov a
číňania
najlepších zákazníkov.
No povedzte - dovolí niekto aby stratil takú dobrú kolóniu?

Ohodnotiť
(9 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Napi sa tam, kde pije kôň. Kôň zlú vodu nikdy nebude piť. Usteľ si tam, kde leží pes. Jedz ovocie, ktorého sa dotkli červy, Neboj sa húb, na ktorých sedia mušky. Zasaď strom, kde krtko krtince urobí. Postav dom na mieste, kde sa had na slnku vyhrieva. Studňu kop tam, kde si vták hniezdo v horúčave postaví. Líhaj si a vstávaj so sliepkami a budeš mať "zlaté zrno dňa" . Jedz viac zeleného, budeš mať silné nohy a odolné srdce. Plávaj častejšie a budeš sa cítiť na zemi, ako ryba vo vode. Častejšie sa pozeraj na oblohu a nie pod nohy- a tvoje myšlienky budú jasné a svetlé. Viac mlč, menej hovor a v tvojej duši zavládne pokoj.

Ohodnotiť
(33 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Téma na zamyslenie:
Mláďa koňa je žriebä, jeho matka je kobyla a jeho otec je žrebec.
Tak prečo ich vlastne voláme kone?

Ohodnotiť
(6 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Pizza má okrúhly tvar, dováža sa v krabici v tvare štvorca a konzumuje sa v trojuholnílkoch.

Ohodnotiť
(5 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé

Jeden známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že zdvihol do vzduchu 50 eurovú bankovku a spýtal sa: "Kto by chcel túto 50 eurovú bankovku?" Ruky sa začali dvíhať. Rečník pokračoval: "Túto bankovku dám jednému z vás, ale najprv mi dovoľte, aby som urobil toto.. Začal bankovku krčiť, potom sa opýtal: " Kto ju ešte stále chce? " Ruky boli znovu vo vzduchu. "Dobre, a čo ak urobím toto?" Hodil bankovku na zem a začal po nej šliapať. Potom ju opäť zodvihol, pokrčenú a pošliapanú. "Kto ju po tomto všetkom stále chce?" Ruky znovu vyleteli hore.
Na to rečník povedal: "Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, naďalej ju chcete, pretože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 50 Eur. Aj my sme v živote mnohokrát krčení rôznymi situáciami, hodení na zem a zadupaní rozhodnutiami, ktoré sme urobili a okolnosťami, ktoré nás stretli. Cítime sa ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíme svoju hodnotu! Ušpinení alebo čistí, pokrčení alebo rovní, stále sme nedoceniteľní pre tých, ktorí nás milujú.. Cena našich životov nie je závislá od toho, čo robíme, koho poznáme alebo koľko zarábame, ale KTO SME a koľko ľudí nás má naozaj rado! Potom nikdy nestratíme svoju hodnotu! Každý z nás (vás) je jedinečný, nikdy na to nezabudnite..!"

Ohodnotiť
(21 hlasov)
Zverejnené v Zaujímavé