Do holičstva vstúpi mladý chlapec a holič sa nakloní k zákazníkovi a pošepká mu: “Toto je najhlúpejšie dieťa na svete. Pozrite, dokážem vám to.” Vytiahne dve päťeurovky, dá si ich do jednej ruky, do druhej ruky stoeurovku a ponúkne ich chlapcovi so slovami: “Vyber si jednu ruku.” Chlapec siahne po tej s dvoma päťeurovkami a odíde. Holič hovorí: “Vidíte? Nikdy sa nepoučí.” Zákazník po chvíli odíde a vidí vonku chlapca, ako líže zmrzlinu. “Prečo si si vzal tie dve päťeurovky miesto stoeurovky?” “Pretože v ten deň, keď si vezmem stoeurovku, hra skončila.”
Mladá, čerstvo vyštudovaná blonďavá psychologička, nastupuje do prvej práce. Stala sa psychologičkou na základnej škole. Hneď od rana behá a hľadá nejaký “problém”. Vyjde na školský dvor, tam vidí skupinku chlapcov, ako sa hrajú. Vtom si všimne jedného, ako stojí …neďaleko, len tak – krok vľavo, potom dva doprava…Psychologička si hovorí: No, to je jasné, introvert, začnem s ním ihneď terapiu a zapojím sa do hry…! Podíde k nemu a milo ho osloví:Čože sa deje zlatíčko…? Prečo sa nehráš s ostatnými a len poskakuješ doľava, doprava. Máš nejaké problémy sa zaradiť k ostatným alebo ťa šikanujú? Zver sa mi, mne môžeš plne dôverovať… A chlapček prekvapene odsekne:” Teta, choďte do pi*e, ja som brankár…
Dvaja dobrý kamaráti idú po ulici a jeden sa pýta druhého: - Keby si mal dva Mercedesi v plnej výbave, obidva úplne rovnaké, dal by si mi jedno? - Poznáme sa už 30 rokov, sme dobrí kamaráti, samozrejme že by som ti jedno dal. Idú ďalej a po chvíli ďalšia otázka: - Keby si mal dve jachty v plnej výbave, luxusné, dal by si mi jednu? - Však sme tak dlho priatelia, si krstný otec mojich detí, prečo by som nedal. Idú ďalej a po chvíli zase: - Kamarát môj, keby si mal dva televízory... - Počkaj, ty vieš, že ja mám dva televízory.
"Ide raz jeden pocestný po divokom západe a zastaví sa na prasačej farme. Vidí ohradu plnú prasiat a medzi nimi jedno, ktoré má drevenú nohu. Pýta sa farmára:
- Prečo má to prasa drevenú nohu? Nič také som ešte v živote nevidel.
- Poviem vám o tom príbeh. - hovorí farmár - Raz som oral na poli, traktor mi vošiel do priekopy, prevrhol sa a ja som ostal bezmocný pod ním. Toto prasa pribehlo, videlo to, vrátilo sa do domu, tam kvičalo tak hlasno až niekto vyšiel a potom priviedlo pomoc ku mne.
- To je zaujímavé, ale prečo má to prasa drevenú nohu?
- To nie je všetko. Raz náš dom začal horieť. To prasa vybehlo z ohrady a kvičalo veľmi hlasno dovtedy, kým som sa nezobudil a nezachránil seba, manželku, deti i dom.
- No to je veľmi dojemný príbeh, ale prečo má to prasa drevenú nohu?
- Veď vám to celý čas vysvetľujem. Keď je to prasa také dobré, keď vás má tak rado, tak ho predsa nezjete naraz!"
Sedí veverička na vysokom konári a preberá labkami. Ide okolo zajac a pýta sa veveričky, že čo robí. Ona mu hovorí: „No čo by som robila zajko, ho*no robím.“ Zajac odišiel a sadol si na pník a tiež začal preberať labkami. Išiel okolo medveď a pýta sa zajaca, že čo robí. Zajac mu hovorí: „No čo by som robil macko, ho*no robím.“ Tak ty takto, ty nemáš robotu a medveď zmlátil zajaca až z neho chlpy lietali. Ubolený zajko ide za veveričkou a hovorí jej: „Veverička čo si mi to poradila a ja som chcel ho*no robiť a pozri ako ma medveď dobil.“ Veverička mu na to hovorí: „Jáj zajko môj, kto chce hovno robiť musí sedieť poriadne vysoko…“
Přijde chlapík k doktorovi, že má na břichu hnědý kroužek, jestli je to ekzém či co. Doktor se mu na to podívá, pak vezme flašku s lihem, chlápkovi to vyčistí a říká:
"Až budete chtít prcat svoji starou zase zezadu, tak jí řekněte, aby si umyla prdel."
Mám na chate v kôlni na drevo sršne. Teda, pri sršňoch v kôlni máme drevo. Presnejšie: sršne majú v kôlni naše drevo. Svoje drevo tam majú, aby som bol úplne presný. Vo svojej kôlni majú svoje drevo.
Keď som do tej kôlni skladal ďalšie drevo, aby som sršne podplatil, buchol som polenom do steny s ich hniezdom. .
Jediná vec, ktorá ma prekvapila viac než ich schopnosť v sekunde evakuovať hniezdo, bola moja schopnosť opustiť kôlňu za polovičný čas...
Zatiaľ čo sršne zaujali bojovú formáciu s hlasným bzučaním, ja som zaujal útekovú formáciu s hlasným kričaním.
Skúsil som teda na nete nájsť nejaké informácie, ako ich prehovoriť k odsťahovaniu sa.
Najlepšie je vraj počkať do jari - vždy sa sťahujú, aby predišli hrozbe parazitov. Keď počkám do jari, presťahujú sa do chaty a kôlňu mi vrátia. A to je fér.
Ona tá stránka čo som našiel, bola skôr na strane sršňov...
Vraj keď si na vás sadnú, tak nechcú útočiť, len si vás "ochutnávajú", či sa im zapáčite. Obávam sa, že variant "nie" je rovnako zlý, ako "áno".
Ich jed je vraj slabší, ako osí. Keby bol človek krysa (každý z nás tak trochu je) tak vydrží až tri bodnutia. Ktoré ale bolia viac, ako osie, pretože ich jed obsahuje viac acetylcholinu. A to je zle.
A vedia ho vystreknúť až do vzdialenosti 4 centimetrov. Najlepšie do oka...
Ale inak sú to vraj dobráci. Veľmi pracovití, pracujú aj v noci. Fakt dík za útechu, aj tak sa mi nechce spať.
Ani nízka teplota im nevadí. Aj pri teplote okolo 5 stupňov si dokážu vyrobiť dostatok tepla na akciu. Tým je myslený útok.
Vraj sú hrozne užitoční. Tých 700 kúskov, čo žije v takom hniezde (ČOŽE???) vraj zje až 1 kilogram otravných múch, ovadov, komárov a inej hávede. 1 kilo!!! Predpokladám, že si poradia aj s mačkou alebo susedovým batoľaťom.
Ale inak sú sršne kľudné, až flegmatické. Jediná vec, čo ich naserie je, keď im prídete veľmi blízko k hniezdu. Nikto ale nevie, čo taký sršeň považuje za veľmi blízko. Socially awkward sršeň vraj až tri metre. A štyri, pokiaľ s ním nadviažete očný kontakt...
Ďalšia vec, čo ich irituje, je mávanie rukami. Darmo budete kričať, že sa vzdávate...
Ale sú super. Mám ich vlastne celkom rád.
