Posledni dzeň v škole dzeci nesu pani učiteľke darčeki. Kvetinarov sin dava učiteľke kveti, cukrarkina dcera dava kolačiki, a zrazu idze Moricko, sin majiteľa diskontu zos alkoholom a neše krabicu zos veľkou mašľou. Pani učiteľka vidzi , že zos krabice viceka daco žlute... Ochutnakvapočku a pita še Moricka:
-Co to je vinko?
-Ne., hutori Moricko.
Učiteľka znova ochutna...
-Ta potom co? Šampanske?
-Ne., hutori Moricko.
Učiteľka chutna chutna ale nezna co bi to mohlo buc a hvari:
-Ta dobre Moricku, vzdavam še. Co v tim je?
-Šteňiatko.
Paní učitelka povídá dětem:
"Děti, nyní mi řekněte větu, kde je slovo 'čelo'."
Přihlásí se Mařenka a povídá:
"Tatínek hraje na čelo."
Paní učitelka ji pochválí a říká:
"A nyní aby to slovo tam bylo dvakrát. Přihlásí se Anička:
"Táta hraje na čelo a máma na violončelo. Výborně! A nyní děti, aby to slovo tam bylo třikrát! Hlásí se Pepíček:
"Maminka s tatínkem leželi čelo na čelo a šoustali, jen to fičelo!!!"
Učiteľka sa pýta Móricka:
- No Móricko, čo nám dáva husička?
- Sadlo.
- Dobre a čo ešte?
- Sadlo.
- Tak to skúsime inak, kde spí tvoj otec?
- V krčme.
- Tak to nie a mamička?
- U suseda.
- No to tiež nie a kde spíš ty?
- V postielke.
- A čím sa zakrývaš?
- Perinkou.
- No a čo je v tej perinke?
- Perie.
- Tak, čo nám ešte dáva husička?
- Sadlo.
Babka sa prihlásila na univerzitu. Doklady mala v poriadku, skúšky urobila, a tak ju prijali. Ale predsa si komisia neodpustila jednu otázku:
”Babka, načo vám bude v penzii vysoká škola?”
”To nie kvôli sebe, ale kvôli dedovi. Ten starý cap strašne rád trtká študentky.”
Malý Maťko donesie domov veľmi zlú známku zo zemepisu a otec na neho reve:
- Ty hlupák, ako si mohol dostať takú zlú známku? Čo si vlastne, ty "chytrák" nevedel, há?
- Kde leží Afrika.
Do rozhovoru sa zapletie aj mama:
- A ty, muž môj, vieš kde leží Afrika?
- Aby si vedela, tak náhodou viem, že to je určite niekde blízko, lebo ku nám do práce chodí jeden černoch na bicykli!
Malý Jeník přišel za otcem, že má za domácí úkol ze školy napsat práci na téma, co to byl 17.listopad 1989.
"Víš Jeníku, já jsem jen obyčejný člověk z vesnice, tak ti to vysvětlím takto. Tady u nás na dvoře ...vidíš ty prasata ve chlévě?"
"Vidím tati" - říká Jeník.
"Teď vezmi hůl a vyžeň je všechny z chléva ven ..."
Jeník to udělal a když odhodil hůl, všechny svině se vrátily nazpět do chléva.
Syn:"ale tati vždyť už jsou všechny svině zase zpátky u koryta!"
"No vidíš synku a máš podklady pro práci o 17.listopadu 1989!