Na skúškach hovorí profesor:”Kto z vás správne odpovie na prvú otázku, nemusí už odpovedať na druhú,skúšku ma za “A”a môže isť domov ! Koľko máme vlasov na hlave?
 Odpovedá Jožko :”Päť miliónov, osemsto dvadsaťtri tisíc, stotridsať sedem!”
Profesor:”Ako to viete tak presne ?”
Jožko:”Pán profesor, to je už druhá otázka a na tú nemusím odpovedať,dovi!”

Rok 2050, ZŠ v Bratislave, učiteľka príde do triedy a začína dochádzku: ,,Mohamed Mustafa Ali?“ ,,Tu.“ Učiteľka: ,,Ahmed Aman Isad?“ ,,Tu.“ Učiteľka: ,,Mich Alves Eli?“ Ticho. Učiteľka :,,Mich Alves Eli“ Vtom sa zo zadnej lavice ozve: ,,To budem asi ja, ale číta sa to Michal Veselý.“ 

Učiteľ sa pýta žiakov: “Deti, čo ste včera robili?” Hlási sa Alenka: “Prosím, ja som sa hrala na piesku.” “Výborne, Alenka. A keď napíšeš na tabuľu bez chyby PIESOK, dostaneš kúsok koláčika.” Alenka sa sústredí, napíše PIESOK, a za chvíľku si už pochutnáva na veľkom sladučkom kúsku koláčika. Potom sa hlási Mirko: “Prosím, ja som sa hral na piesku s Alenkou!” “No to je pekné, Mirko. Teraz napíš na tabuľu HRA, a keď to bude bez chyby, dostaneš tiež koláčik. ” Mirko na druhý pokus napíše trasúcou sa rukou HRA a už cestou do lavice si odhrýza z koláčika. “A čo si robil ty, Dežko?” pýta sa pán učiteľ. “Prosím, chcel som sa hrať s Alenkou a Mirkom, ale oni po mne hádzali kamene!” “No to sa teda naozaj zachovali nepekne! Ale, keď napíšeš bez chyby: BEZPRECEDENTNE DO NEBA VOLAJÚCA RASOVÁ DISKRIMINÁCIA RÓMSKEJ MENŠINY,dostaneš koláčik aj Ty.”

Malý Matúš príde domov a otec sa ho pýta. – Tak čo je nového v škole? – Päťka a päťka. – Čo? – A štvorka. – To nemyslíš vážne. – Ale neboj sa, tie známky už neplatia. – To mi odľahlo. A prečo? – Lebo ma vyhodili zo školy.

Ak žiak v minulosti tvrdil, že krokodíl je ryba, bola to chyba. Dnes to pochopiteľne chyba nie je, ale je to žiakov osobitý vlastný názor, ktorý má právo zastávať. Na učiteľovi je, aby nezranil žiakovi osobnosť či nenarušil jeho sebavedomie. Musí preto vytvoriť ústretovú edukačné atmosféru a na toto tvrdenie nájsť vhodnú interpretáciu. Napr. .: “Správne, Jožko, krokodíl patrí medzi ryby, taktiež medzi obojživelníky. Aj medzi tropický hmyz, skrátka medzi všetkých obyvateľov afrických riek. Patrí medzi nich, pretože spolu s nimi tvoria jednu veľkú šťastnú rodinu, ktorej sa hovorí ekosystém. Ale inak je to plaz, ty debil! “

Jedného dňa učiteľka napísala na tabuľu nasledovné.....

9x1=7

9x2=18

9x3=27

9x4=36

9x5=45

9x6=54

9x7=63

9x8=72

9x9=81

9x10=90

Keď skončila, pozrela sa na žiakov a VŠETCI sa smiali, pretože PRVÝ príklad bol zle vypočítaný. 

Učiteľka povedala:

Ten prvý príklad som napísala zle NASCHVÁL, pretože som vás chcela NAUČIŤ niečo veľmi DÔLEŽITÉ..

Je to na to aby ste vedeli ako vás bude brať celý svet...

Vidíte, že 9 krát som napísala výsledok SPRÁVNE a nikto ste ma za to nepochválili no VŠETCI ste sa smiali a kritizovali ma kvôli JEDNEJ chybe, ktorú som urobila...

Svet vždy bude čakať na chybu, ktorú urobíš a málokedy si všimne milióny správnych vecí, ktoré robíš. Preto si nerob veľkú hlavu z toho keď urobíš chybu 

Na prednáške vysvetľuje profesor princípy trhovej ekonomiky: „Všetko je vlastne otázka PONUKY a DOPYTU, uzavrel svoju prednášku. A teraz si to názorne ukážeme … Predám vám jednotku pri skúške za jedno euro. Má niekto záujem? Chce si niekto skúšku kúpiť za túto cenu?“ Všetci sa hlásia. „Vidím, že záujem je veľký, preto pokojne zvýšim cenu na 50 eur.“ Stále sa ešte hlási dosť záujemcov a tak profesor zvyšuje naďalej cenu, až sa pri 500 eur hlási už len jedna študentka. „Jednotka teraz stojí tisíc eur, oznamuje profesor, ale dievča má stále záujem.“ „Ozaj si ju chceš kúpiť aj za túto cenu? To už nie je ekonomické a ani ja by som asi nemohol tú jednotku predať za takú sumu, bolo by to neetické .“ „Ale jasne, pán profesor, samozrejme, že chcem aj za takú  cenu…“ odpovie študentka. „Môj otec sa so mnou totiž stavil o päť tisíc eur, že nikdy nedostanem jednotku z ekonómie….“

Deti v škole písali slohovú prácu na tému “Čo je zaujímavé” Jedno z nich napísalo: „Je nás doma päť a spíme všetci v jednej izbe. V jednom rohu má posteľ otecko, v druhom ja, v treťom moja sestra a v poslednom môj malý braček. Mamička spí uprostred izby a nad jej posteľou visí veľký sklenený luster. Je zaujímavé, že keď luster spadol, črepy v prdeli mal otecko …“

Pani Učiteľka zadáva deťom domácu úlohu aby napísali 1000 slov. Druhý deň pani učiteľka kontroluje úlohy a pýta sa : „Jožko prečo tu máš napísané len Raffaello?“ A Jožko odpovedá:” RAFFAELLO, VIAC AKO TISÍC SLOV“

Čauko Peťo, prečo si nebol dnes v škole? Peťo: “Tomu neuveríš, čo sa mi stalo !!! Ráno sa v pohode zobudím , idem na vlak, čo je po ôsmej v Košiciach . Vieš to ic-čko, pohodlne sedadlá, kupé prázdne, uvelebím sa. Sprievodca ma skontroluje za Spišskou , tak si chcem ešte  chvíľu pospať … Zrazu cítim, ako mi vibruje mobil, hovorím si: “ktorý  ko * ot mi píše takto skoro ráno ?!”, vytiahnem telefón a na mobile správa: “Welcome to Hungary! ” Pozriem sa na hodinky a ono je skoro poludnie! Si robíš srandu ?! A čo si robil ?! No čo! Vystúpil som v Budapešti, poslal odtiaľ pár pohľadov, pretože toto by mi nikto neveril a išiel späť! Ale fakt som mal teda šťastie, že prišla tá SMS-ka, ten vlak inak premáva až do Belehradu!