Žandar Fero cali život služil blizko takej križovatki co cez ňu hodzili dzeci do školki,abo do školi. Jedneho dňa ho mušel zastupic koľega. Toten še mu večar ščežuje:“Sluhaj tu Fero me šľak skoro trafil z totih dzecoh. To sama otazka vkuše že pan policajt a to keľo pruhi ma zebra, pan policajt a kedi vihadza slunko, pan policajt a toči še žem kolo slunka,abo slunko kolo žemi a pan policajt kto vimišľel semafor a pan policajt fto to bul Ľudovit Štur a milion otazki dookola… Jak ti to každi dzeň vitrimeš do ďabla?!“ „Ta sluhaj me tu Ďoďu, ja im furt tak vihibavo odpovedam, tak do stratena…“ „Ta to co im hvariš?“ „Ta väčšinou,že:idz do pi*i zasran !“
Žena ide na rekondičný pobyt, žiarlivý manžel jej pred odchodom skontroluje kufor. Vyberie z neho spoločenské šaty a namiesto nich tam vloží tepláky. Po dvoch týždňoch sa žena vráti a manžel sa pýta:
Tak ako bolo?
"Bolo perfektne. Tie, čo mali spoločenské šaty tancovali a tie, čo mali tepláky, súložili na izbách..."
Mŕtvica sedí v lese na strome. Ide okolo hubár, mŕtvica na neho skočí a on padne na zem mŕtvy.
Okolo ide poľovník, mŕtvica na neho skočí a poľovník tiež umrie.
O chvíľu prechádza okolo stromu policajt. Mŕtvica na neho skočí...a policajt si kráča veselo ďalej. Mŕtvica si nadbehne, opäť na neho skočí, ale policajt nič. Tak si nadbehne ešte raz, zopakuje pokus, ale policajt vôbec nereaguje a pokračuje ďalej. Mŕtvica sa zamyslí a plesne si rukou po čele:
- Och, ja piča, veď ja som mozgová !
