Prepravoval jeden farmár k druhému sto sliepok. Aby mu po ceste nebolo smutno, vzal si so sebou aj papagája. Ako tak išli, stretli stopárku. Farmár sa jej pýta: – Dáš zapichať ? – Nie! – Tak pôjdeš peši. Po nejakom čase stretnú druhú stopárku. Farmár sa opýta: – Dáš zapichať? – Nie! – Tak pôjdeš peši! Idú ďalej a papagáj začne spievať: – Nedali zapichať, išli peši. Farmár mu nato: – Buď ticho, lebo ťa dám ku sliepkam. – Nedali zapichať, išli peši. Farmár zastaví auto, vezme papagája a dá ho k sliepkam. Prídu k druhému farmárovi. Farmár otvorí auto a sliepky nikde. Tak sa pýta papagája: – Kde sú sliepky? – Nedali zapichať, išli peši…
Jedného dňa sa farmár vybral nakúpiť nejaké veci na farmu. Zastavil sa v železiarstve a kúpil vedro a nákovu a u predajcu zvierat kúpil dve sliepky a hus. No ale teraz mal problém, ako to všetko odniesť domov. Predajca hydiny mu poradil: “Dajte nákovu do vedra, sliepky si dajte pod pazuchy, do jednej ruky vezmite vedro a do druhej hus!” Tak aj farmár urobil a odišiel. Ako si tak vykračuje, stretne peknú mladú zenu, ktorá mu vraví, ze zablúdila a hľadá Hlavnú ulicu. Farmár na to: “No, vlastne na Hlavnej ulici býva môj brat a ja ho idem navštíviť. Tak môžte isť som ňou.Navyše poznám skratku , budeme tam skôr!” Žena: “Ale? A ako si môžem byť istá, že keď vojdeme do tej uličky, vy ma neopriete o múr a neznásilníte ma?”
