Rodinka s malým dievčatkom sa nasťahovala do domu vedľa parcely, kde sa staval dom. Dievčatko sa prirodzene začalo zaujímať o všetko, čo sa dialo v susedstve a začalo sa rozprávať s robotníkmi. Motala sa medzi nimi, murári mali zlaté srdcia a viac-menej si ju "adoptovali" ako talizman. Debatovali s ňou a keď mali desiatu alebo obed sedela s nimi a občas jej dali malé roboty, aby jej dali pocit dôležitosti. Dokonca dali dieťaťu aj pracovné rukavice a prilbu, čo ju strašne tešilo. Na konci prvého týždňa jej dali obálku s nejakými drobnými ako plat. Dieťa pyšne vzalo výplatu domov a mama jej navrhla, aby otvorili na jej meno účet v banke. Pani v banke bola veľmi nadšená ako jej dievčatko vykladalo o svojej "robote" na stavbe a že navyše má za to aj "výplatu". "Určite si pracovala veľmi ťažko, keď si toto všetko zarobila" - poznamenala s úsmevom. Dievčatko odpovedalo: "Áno, robila som s Dušanom, Mirom a Jožom. Budujeme velikánsky dom." "Teeeda," pokračovala pani, "a budeš robiť na stavbe aj budúci týždeň?" Dieťa sa zamyslelo a potom vážne prehlásilo: "Myslím si že áno… za predpokladu, že nám tí vyj***nci z veľkoskladu dodajú tehly."
Skončil gynekológ v práci a hľadal si nové zamestnanie. Práca automechanika sa mu zapáčila, a tak šiel robiť skúšky. Maximálny počet bodov bolo 100. Nastúpil pred komisiu a dostal pokyny. Mal rozložiť a zložiť motor. Všetko splnil v poriadku a týždeň na to dostal list, v ktorom sa dozvedel, že dostal 150 bodov. To sa mu nezdalo, a tak zavolal do komisie a spýtal sa, ako to, že dostal toľko bodov.
,,To je tak, správne ste rozložil a zložil motor a to celé cez výfuk."
V Krakowě byly v jedné uličce přímo vedle sebe tři židovské obchody s obuví. Pochopitelně, že moc nevynášely. Majitelé si lámali hlavy, jak z toho ven. Jednoho dne vyšel nad prvním obchodem nápis "Prodej nejmodernější obuvi". Majitel druhého obchodu však nelenil a vyvěsil "Nejlevnější boty z dovozu". Zanedlouho se nad třetím obchodem objevil vývěsní štít "Hlavní vchod".
Nový zaměstnanec je první den v práci. Zvedne telefon, vytočí číslo a řekne: "Doneste mi kafe a to tak, že rychle!"
V telefonu je chvilku ticho a poté se ze sluchátka ozve: "Co si to dovolujete? Víte vy vůbec, s kým mluvíte?"
"Ne, to opravdu nevím."
"Jsem ředitel této společnosti, vy idiote!"
"A víte vy s kým mluvíte, vy idiote?"
"Ne, to nevím," odpovídá ředitel.
"Tak to je dobře!" odpoví chlapík a zavěsí.
Fero príde neskoro do práce a ospravedlňuje sa:
”Prepáčte, pán riaditeľ, to malé oneskorenie, ale bolo to z vážnych rodinných dôvodov...”
”Z akých?”
”Pán riaditeľ, dnes som sa stal otcom!”
Prísna tvár riaditeľa sa rozplynie do úsmevu a vraví:
”Gratulujem! A je to chlapec alebo dievča?”
”To budem vedieť až o deväť mesiacov!”