Idú tri korytnačky po púšti, sú strašidelne smädné, idú rok, dva. Po 5 rokoch vidia v diaľke pohár. Prídu celé natešené k poháru, tešia sa, že sa napijú, ale pohár je prázdny. Nechajú pohár tak, a vydajú sa na ďalšiu púť za vodou. Po ďalších 5 rokoch prídu do oázy, chcú sa napiť, ale nemajú pohárik. Premýšľajú, čo s tým urobia, až jednu z nich napadne. - Jedna z nás sa vráti po pohárik. Vyberú jednu z nich a korytnačka vraví: - Dobre, ja pojdem, ale vy mi musíte sľúbiť, že sa nenapijete, kým budem preč. Korytnačky súhlasili a dohodli sa, že počkajú. Čakajú 5 rokov a hovoria si: - No, už by mohla byť pri pohári a pomaly by mohla ísť späť. Po ďalších 5 rokoch si hovoria: - No, už by tu mohla byť, ale počkáme ešte chvíľku. Počkajú teda ešte dva roky, ale potom je už ten smäd taký neznesiteľný, že si hovoria: - Napime sa, veď ona to aj tak nezistí a ak sa nenapijeme, zahynieme, ako možno zahynula aj naša kamarátka. Prídu k pramienku, chcú sa napiť, keď sa z krovia ozve hlas tretej korytnačky: - Vááážené! Pokiaľ si nebudeme dôverovať, ja po ten pohárik nepôjdem.

Ohodnotiť
(13 hlasov)
Zverejnené v O zvieratách