Postarší riaditeľ má novú sekretárku. Je to mladé, dobre urastené dievča. Po nejakom čase vzájomného skúmania sa konečne dohodnú, že si vyrazia na večeru do jednej luxusnej reštaurácie. Tam sa ona pýta: – Čo si dáme? – Daj si čo chceš, zlatko. Dievčina teda vezme do ruky jedálny lístok a objedná si päť najdrahších chodov. Šéf iba neveriaco pozoruje ako to štíhla dievčina všetko spakuje. No vo vidine príjemného večera nič nenamieta. – A čo si môžem dať na pitie? – Daj si čo chceš, zlatko. Situácia sa opakuje a dievčina do seba obracia jeden drahý koňak za druhým. Šéf sa na mladú sekretárku už trasie a tak povie: – Zlatko, ja to zaplatím a kávičku si dáme už doma. Dobre? – Samozrejme, ja som s tým rátala, že skončíme u teba doma. Šéf zaplatí neskutočne drahú večeru a poberú sa. Sotva vojdú do riaditeľovho bytu dievčina prehodí: – Akosi som vyhladla. Nemáš tu niečo k jedlu? – Ale samozrejme, že mám. V chladničke je obložená misa. Pekne sa napapaj, ja sa zatiaľ osprchujem. Kým sa riaditeľ vráti zo sprchy, zožerie dievčina celú obloženú misu a vypije fľašku vína. To mu už skutočne nedá a pýta sa: – Zlatko, ja viem, že je to neslušné takto sa pýtať, ale to neustále tak veľa papáš? – Ale niéé! Iba keď mám menzes…

Ohodnotiť
(14 hlasov)
Zverejnené v O mužoch a ženách