Príde chlapík do nemocnice s odseknutým vtákom. Lekár sa ho pýta: ”Preboha, čo sa vám stalo?” ”Ale, povedal som žene, aby na večeru spravila dačo, čo málo stojí.”
Farmář si objednal elektrický přístroj na dojení.
Protože zařízení dorazilo, když jeho manželka byla ve městě,
rozhodl se vyzkoušet ho nejdřív na sobě.
Vložil svůj penis do dojičky, zapnul ji a . . . . . . .všechno ostatní bylo automatické!
Když zábava skončila, rychle si uvědomil, že nemůže sundat dojičku z penisu.
Přečetl si příručku, ale nenašel žádný návod, jak sundat dojičku.
Zkusil všechna tlačítka na přístroji, ale stale bez úspěchu.
Nakonec se farmář rozhodl, že zavolá do zákaznického servisu.
„Haló, právě jsem od vaší firmy koupil dojičku.
Pracuje fantasticky, ale jak ji mám sundat krávě z vemene?“
„S tím si nedělejte starosti,“ odpověděl obchodní zástupce,
„přístroj je naprogramován tak, že po nadojení 7 litrů se automaticky vypne.“
Nedávno mi bola diagnostikovaná nasledujúca choroba – VPDSP. Vekom Podmienený Deficit Sústredenia Pozornosti. Prejavuje sa napríklad takto:
Rozhodnem sa poliať záhradu.Keď idem k hadici visiacej na stene garáže, všimnem si, že aj auto potrebuje opláchnuť.Idem si pre kľúč od auta, aby som ho postavil na priestor pred garážou. Pritom uvidím na stolíku v predsieni neotvorenú poštu.Asi bude rozumné sa pozrieť, či tam nie sú nejaké zloženky na zaplatenie. Položím kľúče od auta na stolík a začnem triediť poštu.Pritom vidím kopu reklamných letákov a idem ich hodiť do odpadkového koša v kuchyni. Vidím, že je plný, takže letáky položím na linku a idem vyhodiť odpadky z koša do kontajnera na ulici. Pritom si uvedomím, že vedľa kontajnera je schránka na poštu, takže by bolo dobré hneď vhodiť do schránky i ten list, čo som večer napísal.Idem pre list do izby.Na stole pri liste stojí hrnček s kávou, ktorú som pred chvíľou pil. Vezmem ho do ruky a cítim, že káva už vychladla.Nevadí, uvarím si nový hrnček kávy. Vezmem hrnček a idem do kuchyne.Cestou vidím, že kytica vo váze začína vädnúť. Položím hrnček na parapet, chcem vziať vázu a napustiť do nej čerstvú vodu.Pritom uvidím na parapete svoje okuliare , ktoré som hľadal ráno. Musím si ich dať na svoj pracovný stôl, aby som o nich vedel.Ale najskôr predsa len dolejem vodu do vázy. Položím okuliare, vezmem vázu do ruky a vidím, že za vázou leží diaľkové ovládanie od televízora. Preboha, zase ho budeme večer hľadať.Musím ovládač položiť k televízoru v obývačke. No, ale to počká, najprv je predsa nutné doliať vodu do vázy.Idem do kuchyne a napustím vodu do vázy. Pritom mi vyšplechne na kuchynskú linku. A trochu i na podlahu.Idem do kúpeľne pre handru, aby som to utrel. Potom sa vraciam do predsiene a premietam, čo som chcel urobiť. Večer: záhrada nie je poliata, auto nie je umyté (a nemôžem k nemu nájsť kľúče), na okne je hrnček so studenou kávou, kvety vo váze sú už úplne zvädnuté, list nie je vhodený do schránky(a tiež ho nemôžem nájsť), stratili sa mi okuliare a televízor musíme ovládať ručne, ovládač je bohvie kde. Divím sa, že nič nie je hotové, aj keď som sa celý deň nezastavil a som dočista uťahaný.
Stretnú sa dve kamarátky:
"Kam ideš Maťka?"
"Idem navštíviť manžela do nemocnice. Je tam od včera, nejako ho bolelo na hrudi."
"A dnes už mu je lepšie?"
"Asi áno, teraz má niečo s pätami."
"S pätami?"
"No,keď som tam ráno volala, tak mi povedali, že je na patológii."
Daj Bože nech sa mu vždy postaví,
Nech sa skôr ako ja nespraví.
Nech mi po nociach nechrápe
A susedku po zadku necápe.
Nech mi tu doma neprdí,
nepotí sa a nesmrdí.
Nech zje, čo mu uvarím
A nefrfle, keď ho nechválim.
Nech nosí domov euráče
A nech ma netlačia tangáče.
A nech som preňho stále krásna,
nech mi protéza netlačí ďasná.
Nech mi pochváli každé kilo,
sto chvál denne nech povie milo.
A nech je krásny ako Tarzan,
ďakujem ó Bože, ahoj a nazdar.
