Od milenky k manželke sa človek vracia s ťažkým srdcom ale zato ľahkými vajcami.

Mladý abstraktný­ maliar sa oženil so slečnou z lepšej rodiny. Po čase sa ich priatelia­ pýtajú, ako sa im darí. "Veľmi dobre, ja maľujem,­ žena varí. Potom ona háda čo som namaľoval,­ a ja hádam, čo ona uvarila."­

Terezka mi povedala, že cibuľa je jediný druh jedla, ktorý ju donúti plakať. Názor zmenila, keď som jej hodila do hlavy melón.

Chlap sa pri spovedi pýta farára, čo má robiť, keď si v kostole niečo vzal a teraz to ľutuje?
Kňaz mu odpovedal, že rozhrešenie dostane až potom, keď to čo si v kostole zobral vráti a svoj čin úprimne oľutuje.
Na to "hriešnik" odpovedal, že si pred rokmi v kostole
zobral manželku, teraz to úprimne ľutuje, len nevie kam
ju má vrátiť, aby mu bolo odpustené?!

Včera jsme vyzkoušeli s manželem trojku..no a musím se podělit o tuto zkušenost..přemýšleli jsme nad tím už delší dobu a tak jsme se včera odhodlali..protože kamarád s jeho přítelkyni říkali, že je to fakt super..Za sebe můžu říct že to nebylo tak nejhorší, ale mému muži se to moc nelíbilo a řekl, že tam toho bylo na něj strašně moc..No prostě to nedal do konce..Takže příště si dáme osvědčenou sedmičku..Nudle s gyrosem..

Stavebný inžinier hovorí po obede svojej manželke: - Miláčik, musíš mi dať recept na tie knedličky, myslím že spôsobíš revolúciu v betonárstve.

Veríš na život po pôrode

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Spýtalo sa jedno druhého:

“Veríš v život po pôrode?”

Druhé dieťa odpovie: “Samozrejme, prečo? Musí byť niečo po pôrode. Možno sa tu len pripravujeme na niečo, čo príde neskôr.”

“Nezmysel,” hovorí druhé dieťa. “Po pôrode nie je žiaden život. Čo by to bol za život?”

“Neviem, ale možnože tam bude viac svetla, než tu. Možno budeme môcť chodiť našimi nohami a jesť našimi ústami.”

Druhé dieťa odpovedá: “No to je ale nezmysel! Chodiť sa nedá. A jesť ústami? To je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený – pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.”

“Ja si myslím, že tam niečo je a možno je to úplne inakšie, než je to tu.”

Druhé odpovedá: “Nikto sa odtiaľ nikdy nevrátil. Pôrod je koniec života a potom už nie je nič viac, než temnota a úzkosť. Nevedie to nikam.”

“No ja neviem,” hovorí prvé dieťa, “ale myslím si, že určite budeme vidieť matku a ona sa o nás postará.”

“Matka?? Ty veríš na matku? A kde je teraz?”

“Ona je všade okolo nás. V nej žijeme. Bez nej by nebol tento svet.”

“Nemôžem ju vidieť, takže je celkom nelogické myslieť si, že existuje.”

Prvé dieťa k tomu povedalo: “No ale niekedy, keď sme ticho, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom!”

Deti na školskom výlete, pani učiteľka im hovorí:
- Deti, vidíte tu čiaru? Vpravo od tejto čiary bývajú dievčatá, vľavo od tejto čiary bývajú chlapci. Kto prekročí túto čiaru, dostane pokutu 10 Sk.
Vtom sa ozve Janko a pýta sa:
- Pani učiteľka, koľko stojí permanentka?

Dobrovoľné príspevky do kostolnej pokladničky veľmi klesli a tak sa pán farár odhodlal k ráznemu opatreniu.Počas kázne vyhlásil: “Bratia a sestry, robím to veľmi nerád, ale nemám iné riešenie. Je medzi nami muž, ktorý má hriešny pomer s manželkou jedného nášho cirkevníka.” Ak sa v kostolnej pokladničke na milodary do večera neobjaví 50 euro,zverejním jeho meno.Keď po omši farár počítal peniaze v pokladničke, našiel tam 25 päťdesiat euro-viek a jednu dvadsiatku s pripnutím lístkom: “Pre lásku božiu, otče, počkajte, do večera tých 30 euro niekde zoženiem”.

Mladý Donald MacDonald zo Škótska išiel študovať na univerzitu v Oxforde. Mama sa ho po prvom mesiaci pobytu na internáte pýta v telefóne: “ Tak čo, ako sa máš? Čo škola? Čo internát?“

“ Škola je v pohode, ale internát moc nie. Ti Angličania sú hrozne hluční ľudia. Na izbe vľavo odo mňa stále niekto mláti hlavou o stenu, napravo zase niekto celú noc reve a jačí.““Chudáčik… A ako to zvládaš s tými hlučnými Angličanmi?““ V pohode. Nič si z toho nerobím. Len tak ticho stojím v izbe a hrám si na gajdy…“